Ilustračná snímka.
V Bratislave rozšíria na jar zber kuchynského bioodpadu do ďalších mestských častí. V marci sa zapojí Záhorská Bystrica, v apríli Karlova Ves a Dúbravka.
Do konca tohto roka má byť zber zavedený vo všetkých bratislavských mestských častiach. Informovali o tom z magistrátu i bratislavskej mestskej firmy Odvoz a likvidácia odpadu (OLO).
V Záhorskej Bystrici budú distribuovať nádoby na zber od začiatku marca. Prvý odvoz kuchynského bioodpadu je plánovaný v týždni od 14. marca. V Karlovej Vsi sa nádoby majú distribuovať od 14. marca, odpad z nich sa má začať odvážať od 4. apríla. V Dúbravke sa budú nádoby rozdávať od 5. apríla. Prvý odvoz sa tu očakáva od 25. apríla.
"Nasledovať budú mestské časti Devínska Nová Ves, Devín, Petržalka, Ružinov, Nové Mesto, Rača, Staré Mesto, Podunajské Biskupice, Vrakuňa, Vajnory, Jarovce, Rusovce a Čunovo," informovala hovorkyňa Bratislavy Dagmar Schmucková. V mestskej časti Lamač je už zber kuchynského bioodpadu pilotne spustený od októbra 2021.
Všetky domácnosti dostanú bezplatne jeden desaťlitrový odvetrávací kuchynský košík, 150 kusov kompostovateľných vreciek na jeden rok a informačný leták. "Doručovanie bude pred bytovými domami, v súčinnosti so správcovskými spoločnosťami. V prípade rodinných domov bude distribúcia formou od domu k domu," spresnila hovorkyňa. Pre obyvateľov, ktorých OLO nezastihne doma, budú k dispozícii aj distribučné centrá.
Obyvatelia rodinných domov dostanú aj 20-litrovú hnedú zbernú nádobu označenú nálepkou "kuchynský biologicky rozložiteľný odpad". Obyvatelia bytoviek budú naplnené vrecká vhadzovať do 120- alebo 240-litrovej hnedej zbernej nádoby, umiestnenej v blízkosti bytového domu na mieste kontajnerového stojiska. Mesto a OLO odporúčajú obyvateľom začať zbierať kuchynský odpad jeden týždeň pred prvým zberom.
Bratislava má povinnosť zabezpečiť pre svojich obyvateľov triedený zber kuchynského biologického odpadu od 1. januára 2023. Znížiť, ideálne odstrániť sa tak má tento druh odpadu zo zmesového komunálneho odpadu. Hlavné mesto upozorňuje, že ak sa netriedi a končí na skládkach (ktoré sa praktizujú na 80 percentách územia Slovenska), je takýto bioodpad najväčším tvorcom skleníkových plynov a znečisťovateľom povrchových a podzemných vôd, pôdy či ovzdušia.
