Sídlo Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici.
V nedeľu 9. septembra uplynie 75 rokov, čo slovenská vláda svojim nariadením zriadila v Banskej Bystrici pobočku Štátneho zdravotne – sociálneho ústavu pre mikrobiológiu.
Zároveň je to pamätný deň aj pre pobočku pre mikrobiológiu v Prešove, pobočku pre balneológiu a klimatológiu Piešťanoch a pobočku pre skúmanie potravín v Spišskej Novej Vsi, ktoré boli zriadené tým istým vládnym nariadením.
„Táto pobočka bola predchodcom Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) so sídlom v Banskej Bystrici. V týchto dňoch si teda pripomíname 75. výročie vzniku našej organizácie . Po rozpade Československa zákonom č.101 / 1939 Sl.z. zo dňa 11.mája 1939 o Štátnom zdravotne - sociálnom ústave, bolo vytvorená inštitúcia ktorá mala na starosti vtedajšiu organizáciu a výkon verejného zdravotníctva - Štátny zdravotne – sociálny ústav v Bratislave ktorý je predchodcom dnešného Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a dňa 11.5.2019 bude dňom 80. výročia založenia inštitucionálneho verejného zdravotníctva na Slovensku“ uviedol riaditeľ RÚVZ v B. Bystrici prof. Cyril Klement
Dodal, že úspešná história Regionálneho úradu verejného zdravotníctva sa začala potom písať v pamätných dňoch Slovenského národného povstania, kedy nadporučík v zálohe MUDr. Dionýz Blaškovič na základe rozhodnutia povstaleckého velenia a Zdravotníckej služby zriadil pre potreby povstaleckej armády Diagnostickú stanicu v priestoroch bývalej kaplnky v dnes už starom nemocničnom areáli. Dionýz Blaškovič sa tak stal prvým vedúcim predstaviteľom verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici. Verejné zdravotníctvo v dnešnom ponímaní – ochrana , podpora a rozvoj verejného zdravia alebo v nedávnej minulosti hygiena, epidemiológia a mikrobiológia, netrpelo prílišnou pozornosťou a ústretovosťou vládnych a politických garnitúr, ale naopak - v prípadoch mimoriadnych udalostí boli doň vkladané veľké očakávania. „Verejné zdravotníctvo dokázalo a aj v minulosti, či v súčasnosti sa osvedčilo ako pevná súčasť zdravotníckeho systému Slovenskej republiky akceptovaného doma aj v zahraničí“, zdôraznil prof. Klement.