Starostovia a primátori pred parlamentom: Návrh zákona poškodzuje samosprávy

BRATISLAVA, 4. september 2019. Viac než štyri desiatky zástupcov samospráv dnes priamo pred budovou NR SR žiadali poslancov, aby v druhom čítaní zastavili prerokúvanie a odmietli návrh zákona predložený poslancami Most-Híd. Ide o novelu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktorá zvyšuje nezdaniteľnú časť základu dane z aktuálneho 19,2 násobku na 21 násobok životného minima.

“Máme silné argumenty, ale pokiaľ nechcú poslanci a poslankyne vypočuť nás, ktorí sa snažíme čo najlepšie zabezpečiť služby pre občanov, nech počúvajú aspoň Radu pre rozpočtovú zodpovednosť,” vyzval pred budovou parlamentu podpredseda BBSK Ondrej Lunter. Pokračoval citovaním analýzy RRZ: „Predložený návrh zákona neobsahuje informáciu o finančných dôsledkoch na rozpočet verejnej správy tak, ako to vyžaduje zákon o rozpočtových pravidlách č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vníma takýto postup negatívne, najmä vzhľadom na významne negatívny vplyv navrhovaného opatrenia na rozpočet verejnej správy a dlhodobú udržateľnosť verejných financií.“ Dopady tohto opatrenia budú podľa Rady alarmujúce. Hoci by viedlo ku zvýšeniu disponibilných príjmov rodín priemerne o 0,4 %, v prepočte by si polepšili len o 3,8 eura mesačne. Na opačnej strane stoja samosprávy, ktoré by v roku 2020 prišli spolu o 149 mil. eur. Opatrenie tak zásadne ochudobní všetky obce a kraje na Slovensku a rodinám pomôže len nepatrne.

Návrh zákona o zvýšení nezdaniteľnej časti základu dane bol poslancami Most-Híd parlamentu predložený v máji. Veľká časť starostov, primátorov a regionálnych politikov naň okamžite zareagovala odmietavo – kritizovala predkladateľov za snahu vyhnúť sa celospoločenskej a odbornej diskusii a vyčítala im úmyselné vynechanie finančných dopadov opatrenia.

Samosprávy v tejto súvislosti pripomínajú investičný dlh v cestách, ktorý pred 17 rokmi na VÚCky preniesol štát. Z celkových 13 350 km ciest v župnej správe (vynímajúc Bratislavský samosprávny kraj) je viac ako 4 000 v havarijnom, alebo nevyhovujúcom stave. Na problém upozornili na jar 2018 prostredníctvom iniciatívy Cesty pre Slovensko a požiadali vládu o pomoc pri odstránení tohto dlhu. Vláda v priebehu roka poskytla na tento účel viacerým krajom bezúročné pôžičky v desiatkach miliónoch eur. Krajom však naďalej chýba vyše 230 mil. eur aby tento dlh dokázali odstrániť. „Situáciu a návrh zákona považujeme za nespravodlivý, obzvlášť ak si uvedomíme, že samosprávy desiatky rokov dobiehajú technologický dlh na všetkom, čo majú zverené v správe,“ zhrnul poslanec za mesto Banská Bystrica Martin Turčan.

Len pre Banskobystrický samosprávny kraj by schválenie zákona v budúcom roku znamenalo výpadok plánovaných príjmov vo výške 6,2 milióna EUR, čo je čiastka, za ktorú kraj dokáže zrekonštruovať viac ako 70 km ciest. Okrem oddialenia nevyhnutnej rekonštrukcie ciest by investičnou podvýživou zásadne utrpela aj sociálna starostlivosť. Počet čakateľov na miesto v zariadeniach pre seniorov a špecializovaných zariadeniach sa za tri roky strojnásobil a naďalej rastie. Kým podľa posledných údajov čakateľov na miesto v zariadeniach pre seniorov a špecializovaných zariadeniach bolo na Slovensku 7 511, v roku 2030 to už bude vyše 20 000. Ak sa výrazne nezvýši kapacita zariadení sociálnych služieb, o 10 rokov sa každý tretí senior odkázaný na sociálnu opateru štátu opatery nedočká. Samotný Banskobystrický kraj evidoval v roku 2018 až 1724 čakateľov na umiestnenie v zariadeniach pre seniorov. Zriadiť a prevádzkovať zariadenia, ktoré seniorom dokážu poskytnúť pomoc a opateru, je v kompetencii samospráv. „Tisícky ľudí už dnes čakajú na umiestnenie v sociálnych zariadeniach po celom Slovensku a tento počet ďalej stúpa. Potrebujeme nájsť riešenie a takéto návrhy situáciu len zhoršujú,” konštatoval mestský poslanec Banskej Štiavnice Mikuláš Pál.

Druhé čítanie poslaneckého zákona je zaradené do programu septembrovej schôdze Národnej rady. Kampaň vedená prostredníctvom platformy Cesty pre Slovensko dnes preto aj s podporou Únie miest Slovenska vyeskalovala do protestného zhromaždenia pred Národnou radou, ktorého sa zúčastnilo 48 predstaviteľov miest a obcí. Samosprávy vyjadrujú obavu, že napriek maximálnemu čerpaniu prostriedkov z Integrovaného regionálneho operačného programu a rekordným sumám z vlastných zdrojov nedokážu odstrániť dlhodobý investičný a technologický dlh v infraštruktúre, ak sa im bude systémovým spôsobom uberať z financií. „Zákonodarca nám zveril kompetencie a úlohy, a teraz nám berie zdroje. Takéto konanie ohrozuje našu schopnosť plánovať a realizovať potrebné investície pre udržanie a rozvoj regiónov, čo je v ostrom rozpore so zámermi vlády na znižovanie regionálnych rozdielov a ohrozuje fungovanie základných služieb, ktoré občania od samospráv a krajov očakávajú“, zdôraznil na záver primátor mesta Hriňová Stanislav Horník.