Na snímke primátor Bratislavy Matúš Vallo (uprostred) a starostovia a starostky bratislavských mestských častí počas tlačovej konferencie o daniach z nehnuteľností 5. decembra 2019 v Bratislave. FOTO TASR - Jaroslav Novák
Primátor Bratislavy Matúš Vallo spolu so starostami 17 bratislavských mestských častí (MČ) navrhuje zvýšiť daň z nehnuteľnosti na území hlavného mesta zvýšením sadzby tejto dane.
Daň by sa mala podľa spoločného návrhu zvýšiť v priemere o 45 až 50 percent, a to v závislosti od typu nehnuteľnosti a jej lokality. O tom, či sa od januára 2020 tieto dane zvýšia a o koľko, budú ešte rozhodovať bratislavskí poslanci na decembrovom rokovaní mestského zastupiteľstva. Na štvrtkovej tlačovej konferencii o tom informoval Vallo.
"Bude predložený spoločný návrh na zvýšenie sadzby tejto dane. Nie je to populárny návrh. Ale museli sme k nemu pristúpiť, lebo inej cesty na skvalitnenie služieb a zásadnejšiu zmenu kvality života v našom meste, jednoducho, nemáme," poznamenal Vallo s tým, že spolu s týmto návrhom bude poslancom predložený aj návrh na rovnomernejšie prerozdelenie výnosov dane z nehnuteľnosti medzi jednotlivé bratislavské mestské časti.
Primátor a starostovia týmto návrhom reagujú aj na viaceré opatrenia vlády a parlamentu v predchádzajúcich období, ktoré mali negatívny vplyv aj po finančnej stránke na jednotlivé samosprávy a ich rozpočty. Ide napríklad o tzv. chodníkovú novelu, povinné zvyšovanie miest vo verejnej správe o desať percent, príplatky za prácu cez víkend a v noci alebo zníženie sadzby dane z príjmu fyzických osôb. Posledné spomínané opatrenie predstavuje výpadok pre mesto vo výške ôsmich miliónov eur a o ďalšie štyri milióny eur menej dostanú v dôsledku toho mestské časti. K pristúpeniu k takémuto kroku sa podľa Valla podpísala aj negatívna prognóza ekonomického vývoja.
Keď návrh na zvýšenie sadzby dane z nehnuteľnosti bratislavským mestským parlamentom prejde, hlavné mesto sa tak pridá k ďalším krajským mestám na Slovensku, ktoré už podobne k zvýšeniu daní pristúpili. V opačnom prípade by nemohli realizovať mnohé investičné a rozvojové projekty. Hlavné mesto pritom očakáva, že zvýšením sadzby tejto dane by mohlo do jeho rozpočtu pribudnúť ročne viac ako 12 miliónov eur. Polovica z trojročného výnosu, teda okolo 18 miliónov eur, by mala byť použitá na opravy a rekonštrukcie ciest a chodníkov, ďalších 18 miliónov eur by sa mohlo použiť na skvalitnenie verejného priestoru.
O konkrétnych takto realizovaných projektoch by mali byť v budúcnosti obyvatelia informovaní prostredníctvom webovej stránky hlavného mesta. "Je pre nás nesmierne dôležité, aby ľudia pochopili, že zvýšenie daní, presná suma, o ktorú dane zvýšime, sa neroztratí niekde v rozpočte mesta. Budú to peniaze, za ktoré Bratislavčania a Bratislavčanky uvidia konkrétne projekty," prisľúbil Vallo.
Starosta Záhorskej Bystrice a zároveň predseda regionálneho združenia starostov Jozef Krúpa v tejto súvislosti opätovne zdôraznil požiadavku zmeny prerozdeľovania príjmov z daní fyzických osôb zo štátu smerom na mestá a obce vrátane Bratislavy, ktorá "dopláca na zlé sčítanie obyvateľov" v minulosti. Zároveň zdôraznil apel na to, aby bola Bratislava ako hlavné mesto samostatnou kapitolou v štátnom rozpočte.
