ZMOS formulovalo legislatívne zmeny ku komunálnym lesom

Legislatívne zmeny reagujú na aplikačnú prax a nové trendy

Z vypracovanej analýzy komunálnych lesov okrem iného vyplýva, že časť platnej legislatívy je v súčasnom období nepostačujúca a priaznivejší prístup k hospodáreniu miest a obcí vo svojich lesoch potrebuje zmeny. Ide napríklad o potrebu prijatie nového, modernejšieho Zákona na podporu lesného hospodárstva.

V rámci tohto zákona je vhodné vytvoriť legislatívny rámec na zriadenie podporného fondu v lesnom hospodárstve, čiastočne naviazaný na štátny rozpočet, ktorý by bolo možné využívať pre subjekty v ekonomicky nepriaznivej situácii pri živelných pohromách, kalamitách, v krízovom a bezpečnosť ohrozujúcom stave, pri budovaní ciest, ktorý by sa implementoval formou dotácie, alebo bezúročného úveru.

Ďalšou legislatívou vhodnou na zmeny je Zákon č. 150/2019 Z. z. o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh úpravy má byť v zmene povinnosti likvidácie inváznych druhov tak, aby náklady za odstraňovanie inváznych druhov znášal štát. Likvidácia inváznych druhov je prakticky v celospoločenskom záujme. Obce a ani iní vlastníci nespôsobili (spravidla) rozšírenie týchto inváznych druhov. Do účinnosti zákona č. 150/2019 Z. z. Zákon o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov mal povinnosť odstraňovania nepôvodných druhov štát. Túto povinnosť však nedodržiaval a počas účinnosti zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny nedošlo k zníženiu početnosti a rozšírenia inváznych druhov, pričom možno pozorovať, že došlo k ich nárastu. Štát sa tejto povinnosti zbavil práve uvedeným zákonom č. 150/2019 Z. z. Je pravdepodobné, že striktné napĺňanie uvedeného zákona povedie k extrémnym nákladom vynaloženým na likvidáciu inváznych druhov, ktorá je ekonomicky a časove vysoko náročná. Týka sa to obcí ako takých (na pozemkoch vo vlastníctve obcí) ako aj obecných lesných podnikov. Pokuty za nesplnenie povinností môžu byť nad rámec ekonomických možností samosprávy, ako aj obecných lesných podnikov, čo môže viesť k exekúciám a strate vlastníctva obecných lesných, alebo iných majetkov. Uvedený stav je vo výraznej miere výsledkom nečinnosti orgánov ochrany prírody zastupujúcich Slovenskú republiku v predchádzajúcom období.

Experti, ktorí sa venovali analytickej štúdii zároveň zdôraznili potrebu zmien v Zákone č. 71/1967 Zb. Zákon o správnom konaní (správny poriadok) v nadväznosti na konania súvisiace so zákonom č. 543/2002 Z. z. Zákon o ochrane prírody a krajiny, zákonom č. 326/2005 Z. z. Zákon o lesoch a ostatných zákonoch vplývajúcich. Návrh úpravy sa týka znenia §14 ods. 1 tak, že účastník konania musí preukázať, že jeho práva, alebo právom chránené záujmy, alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.  Vo všeobecnosti by nemali platiť pre posúdenie práv účastníkov konania deklaratívne práva, ako sú napríklad právo na priaznivé životné prostredie a podobne. Tieto deklaratívne práva by sa mali týkať len miestne príslušnej verejnosti – t. j. verejnosti s trvalým pobytom v katastrálnom území, ktorého sa konanie týka. V súčasnosti sa pod deklarovanými právami uvedenými vyššie stávajú účastníkmi konania obyvatelia miest vzdialených často viac ako 200 km, ktorí pravdepodobne v danom území nikdy neboli a nemajú k nemu žiadny vzťah, avšak sa cítia dotknutí. Príslušný orgán nemá priestor a ani kapacity vyvracať tvrdenia o dotknutosti práv. Prax ukazuje, že správny orgán spravidla účastníka konania nespochybňuje. Ten, kto chce byť účastníkom konania by mal preukázať, že jeho práva, alebo právom chránené záujmy, alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

Ďalšia pozornosť by mala byť venovaná nelegislatívnym aktivitám

Hlavné témy je podľa nich vhodné v rámci sociálneho dialógu ďalej rozvíjať. Ide napríklad o Schopnosť samospráv definovať priority využívania lesného majetku a schopnosť samospráv tieto priority aj realizovať. Ďalej o limity a problémy brániace samosprávam ekonomicky efektívne využívať lesný majetok miest a obcí. Priestor na ďalšiu prioritnú pozornosť by sa mal sústrediť na schopnosť samospráv zistiť požiadavky občanov na ekosystémové služby poskytované lesom a schopnosť zabezpečiť naplnenie požadovaných ekosystémových služieb. Nemožno pritom obísť ani možnosti miestnych samospráv využiť lesný majetok pre napĺňanie sociálnych cieľov na lokálnej úrovni a tiež využívanie skúseností a kapacít iných vlastníkov a správcov lesov (štátne a neštátne lesy) pre rozvoj obecných lesov.

Naďalej by mala zostať v pozornosti pripravenosť miestnej samosprávy rozvíjať podnikateľský potenciál lesného majetku (vo všetkých záujmových oblastiach) v rámci hospodárskej politiky na lokálnej a regionálnej úrovni, ale aj využívanie finančných mechanizmov SR a EÚ na podporu rozvoja ekonomických, ekologických a sociálnych funkcií obecných a mestských lesov a tiež možnosť uplatnenia sociálne slabších skupín v lesnom hospodárstve.

Ukazujú sa zvyšujúce sa strety obhospodarovateľov lesov a záujmov pri rekreačnom využívaní lesov verejnosťou a ochranou prírody, objektivizácia a optimalizácia siete chránených území. Ďalej je potrebné venovať adekvátnu pozornosť postaveniu samosprávy – udržanie alebo posilnenie postavenia samospráv pri rozhodovacích procesoch súvisiacich s činnosťami v katastrálnom území konkrétnej obce, ale aj podpora stredoškolského vzdelávania pre oblasť lesníctva, najme pre profesie do pestovných a ťažbových prác, využitie duálneho vzdelávania.

Analýza komunálnych lesov bola spracovaná expertným tímom počas šiestich mesiacov. Je verejne prístupná na web stránke Združenia miest a obcí Slovenska. ZMOS všetky svoje analytické výstupy sprístupňuje aj v špeciálnej rubrike s názvom „Knižnica ZMOS“.

Vypracovanie analytickej štúdie bolo realizované v rámci národného projektu Podpora kvality sociálneho dialógu vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje.