Slovenská republika môže znovu využiť granty Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a Nórska. Ide v poradí už o tretie obdobie týchto grantov, v ktorom je alokovaných okolo 113 miliónov eur, čo je zhruba o 30 miliónov eur viac ako v predchádzajúcom období (2009 - 2014).
V tomto období sa podarilo zrealizovať okolo 200 projektov, pre TASR to uviedol veľvyslanec s osobitným poslaním pre granty Finančného mechanizmu EHP, Nórskeho finančného mechanizmu a Švajčiarskeho finančného mechanizmu František Kašický.
V dvoch nových dohodách, ktoré boli vo štvrtok počas konferencie v Bratislave podpísané, vystupuje Úrad vlády SR ako ich správca, teda inštitúcia zodpovedná za implementáciu jednotlivých programov. Prvým je Podnikanie v oblasti kultúry, kultúrne dedičstvo a kultúrna spolupráca, na ktorý je vyčlenených 17,5 milióna eur. Druhým projektom je Domáce a rodovo podmienené násilie, na ktorý je vyčlenených deväť miliónov eur. Štátny rozpočet SR sa na financovaní programov podieľa 15 percentami.
"Granty EHP a Nórska sú dnes značkou, ktorá nachádza v spoločenskom vedomí svoje stabilné miesto, a možno ich označiť ako úspešný príbeh podporujúci zelenú, konkurencieschopnú a inkluzívnu Európu, čo je, mimochodom, aj výstižné celoeurópske motto grantov pre programové obdobie 2014 - 2021," povedal počas konferencie generálny riaditeľ sekcie bilaterálnych finančných nástrojov Úradu vlády SR Ján Krak.
"V rámci jednotlivých programov sa budú následne vyhlasovať výzvy, ide napríklad o rozvoj obchodu, inováciu malého a stredného podnikania, domáce a rodovo podmienené násilie, sociálny dialóg a sociálnu prácu," vymenoval Kašický. Ako doplnil, ide napríklad aj o programy, ktoré sa týkajú odstraňovania chudoby, miestneho rozvoja či inklúzie Rómov.
Jedným z čerpateľov finančných prostriedkov v minulom programovom období bol aj Pamiatkový úrad SR, ktorý získal financie na projekt Pro Monumenta – prevencia údržbou. "Išlo o projekt, ktorý súvisel so zavedením systému preventívnych inšpekcií nehnuteľných kultúrnych pamiatok. Išlo o vytrénovanie deviatich inšpektorov, ktorí prídu k pamiatke, urobia hĺbkovú inšpekciu, a pokiaľ zistia problém a je to v ich silách, tak ho na mieste odstránia," vysvetlil vedúci odboru preventívnej údržby pamiatok z Pamiatkového úradu SR Branislav Rezník. Ako doplnil, projekt bude pokračovať aj v tomto programovom období s tým, že pribudnú ďalší traja inšpektori. V skupinke po štyroch budú pôsobiť v Trnave, Banskej Štiavnici a v mestskej časti Popradu v Spišskej Sobote.
Memorandá o porozumení medzi Slovenskom, Nórskom, Islandom a Lichtenštajnskom boli podpísané v roku 2016 v Bratislave.
