Ilustračná snímka.
Budúci viacročný finančný rámec a Fond obnovy EÚ zdôrazňujú dôležitosť odolnosti a ekologickej premeny, podporujú prechod na systém založených na obmedzených zdrojov a zameraný na uhlíkovú neutralitu.
Niektoré európske samosprávy v tomto smere už preukazujú životaschopné iniciatívy, ktorými sa môžete inšpirovať.
Viedeň (Rakúsko): Nové budovy bez fosílnych palív
Mesto Viedeň nedávno urobilo veľký krok smerom k budúcnosti odolnej voči kríze a založenej na obnoviteľných zdrojoch energie - postupne začalo vyraďovať fosílne palivá z nových budov. V júni tohto roku mesto vymedzilo prvé tri klimatické chránené územia, čo znamená, že na týchto územiach môžu byť postavené len budovy s ekologicko-energetickým systémom zásobovania.
V minulom roku mesto prijalo novú Inteligentnú / smart mestskú stratégiu zameranú na zníženie miestnych emisií skleníkových plynov na obyvateľa do roku 2050 o 85%. Súčasný podiel stavebníctva na emisiách CO2 je 20%. Vďaka klimaticky chráneným územiam bude 80% nových budov vybavených ekologickým chladiacimi a vykurovacím systémom, čo výrazne zníži miestne emisie CO2.
Každé klimaticky chránené územie je identifikované na základe možnosti pokrytia energetických potrieb systémami diaľkového vykurovania v danom území. Okrem toho musí byť uskutočniteľný aspoň jeden ďalší ekologický vykurovací systém založený na obnoviteľnej energii alebo odpadovom teple. Mesto odhaduje, že do jesene 2020 klimatický chránené územia vstúpia do platnosti v 8 z 23 mestských časti Viedne. V ďalších mestských častiach sa tak predpokladá v priebehu roka 2021.
V ďalšom kroku sa mesto zameriava na rozšírenie klimaticky chránených území a dekarbonizáciu existujúcich budov. Bude to oveľa háklivejšia a zložitejšia úloha, ale samospráva je presvedčená, že je to nevyhnutné, pokiaľ chce dosiahnuť svoje ambiciózne ciele.
Ľvov (Ukrajina, cca 727 tis. ob.) a Mariupol (Ukrajina, cca 446 tis. ob.): Ekologické akčné plány
Obidve ukrajinské mesta podpísali Dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike. Ľvov a Mariupol sa pripojili k programu zelených miest Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR), ktorý sa snaží vybudovať lepšiu a udržateľnejšiu budúcnosť miest a ich obyvateľov identifikáciou, stanovením priorít a spojením environmentálnych problémov miest s udržateľnými investíciami do infraštruktúry a politickými opatreniami.
Zámerom mesta Mariupol je riešiť zmenu klímy a zhoršovanie životného prostredia v meste. Nedávno mesto prijalo Ekologicky akčný plán v rámci programu EBOR s cieľom poskytnúť pomoc pri rozvoji plánovania mesta a investícií do infraštruktúry potrebnej na prekonanie prekážok v oblasti mestskej environmentálnej infraštruktúry. Cieľom mesta Mariupol je riešiť problémy kvality ovzdušia a nakladania s tuhým odpadom.
Ekologicky akčný plán mesta Ľvov sa zameriava na ekologické mestské investície s cieľom zlepšiť odpadové vody a odpadové hospodárstvo, zásobovanie vodou, energiu v budovách, verejnú dopravu a využívanie pôdy. Vybudovaním ekologickejšej a udržateľnejšej vízie do budúcnosti mesto dúfa, že zlepší služby, ktoré poskytuje svojim obyvateľom.
V júni tohto roku mesto Ľvov získalo Zlatú cenu za najlepšie environmentálne a sociálne osvedčené postupy.
Mesto vypracovalo 8 projektov v spolupráci s EBOR vo všetkých oblastiach komunálnych služieb vrátane verejnej dopravy, odpadu, čistenia odpadových vôd a výroby bioplynu, diaľkového vykurovania a obnovy ciest. Počas tejto spolupráce Ľvov dôsledne zaradil environmentálne a sociálne inovácie do popredia svojej agendy: viedol program Zelená mestá EBOR na Ukrajine a bol jednou z prvých samospráv v krajine, ktoré sa zaviazali znížiť emisie CO 2 v rámci Dohovoru primátorov a starostov o klíme a energií EÚ. Mesto vypracovalo množstvo environmentálnych projektov.
Po realizácii projektov sa očakáva, že projekty mesta realizované iba s EBOR povedú k zníženiu CO2 o 360 000 ton ročne, čo sa rovná vysadeniu 5,9 milióna stromov alebo odobratiu 76 000 automobilov z cesty. Mesto Ľvov prostredníctvom realizácie nových iniciatív a projektov s EBOR neustále dosahuje významný „ukážkové“ výsledky na Ukrajine aj v celom regióne.
Križevci (Chorvátsko, 21 122 ob.): Hromadné investovanie do solárnych striech
Investovanie do obnoviteľných zdrojov energie sa za posledných niekoľko rokov v chorvátskej obci Križevci stalo bežným javom, pretože existuje mnoho platforiem na riadenie projektov a komunikáciu s investormi, vďaka čomu sú tieto projekty zaujímavé aj pre malé obce, s možnosťou získať dobrú návratnosť investícií - tiež kvôli klesajúcim nákladom na technológiu.
V roku 2018 obec Križevci začala prvý pilotný projekt pre občianske hromadné investovanie do obnoviteľných zdrojov energie, zameraný na inštaláciu solárnej elektrárne na streche administratívnej budovy Rozvojového centra a Technologického parku. Túto iniciatívu viedlo Zelené energetické družstvo ZEZ so svojimi partnermi: mestom Križevci, Regionálnou energetickou agentúrou Sever, Greenpeace Chorvátsko, Solvis a skupinou ACT. Financovanie elektrárne sa začalo kampaňou zameranou na získavanie finančných prostriedkov, do ktorej bolo zapojených 53 investorov s priemernou investíciou 500 EUR, vyzbieralo sa celkovo 31 000 EUR pre 30 kW solárnu elektráreň. Kampaňou sa podarilo nazbierať potrebné množstvo peňazí iba za 10 dní. Následná kampaň bola spustená pre druhé solárne zariadenie (výrobná kapacita 33 000 kWh / a.), ktoré potvrdili záujem občanov o financovanie projektu. Cieľový rozpočet vo výške 23 000 EUR bol pre druhý solárny systém vyzbieraný do 48 hodín od začatia crowdfundingu, pričom konečná suma bola štvornásobne vyššia ako cieľová suma.
Obec Križevci poskytla administratívnu a finančnú podporu v prípravnej fáze a investorom garantuje energetické úspory na poplatkoch počas 10 rokov; Družstvo pre zelenú energiu poskytlo mestu na prenájom solárne zariadenie na 10 rokov; Regionálna energetická agentúra Sever vypracovala analýzu nákladovej efektívnosti a všeobecnú projektovú dokumentáciu; Solvis - výrobca solárnych modulov z Chorvátska - nainštaloval solárne panely na strechu.
