Piatok 19.04.2024
Dnes má meniny 
Jela
°C
12.04.2022 04:15

Prináša vojna väčšiu šancu pre výraznejšie energetické zhodnocovanie odpadov?


Ilustračná snímka.


Množstvo energie, vyrobenej v roku 2019 v zariadeniach štátov na energetické využitie odpadov (ZEVO) v štátoch EÚ, sa blíži k množstvu energie, ktorú Európa získava z takmer 10 percent objemu dovezeného ruského zemného plynu v roku 2019.


V súvislosti s možnosťami SR o čo najrýchlejšie „odstrihnutie sa od dodávok ruského plynu“ sa medzi najvýraznejšími metódami náhrady spomína využívanie výhod energetického zhodnocovania priemyselných i komunálnych odpadov. Konkrétne tých, ktoré nie je možné recyklovať a končia na skládkach. Zástancovia energetickej formy zhodnocovania argumentujú, že do roku 2030 musí Slovensko zredukovať percento ukladania na skládky oproti dnešným 50 percentám na úroveň 10 percent. Ako sa k danému číslu priblížiť vyplýva aj z vyjadrenia riaditeľky komunikácie OZV ENVI - PAK, Kataríny Kretter, podľa ktorej: „čo sa nedá zrecyklovať, stále sa môže dať zhodnotiť, čo je to lepšie, ako keď odpad skončí na skládke.“ Percentami skládkovania podobne argumentujú v niektorých krajinách, ako Švédsko, Dánsko, Nemecko, Rakúsko, kde vďaka energetickému zhodnocovaniu už dosahujú „pod 10 percent vlastných odpadov na svojich skládkach“ alebo sa k nemu veľmi blížia. Dokonca Rakúšania skládkujú iba 2 percentá priemyselných a komunálnych odpadov.

Energetické zhodnocovanie v súlade s diverzifikáciou plynu

Viceprezident Konfederácie európskych zariadení energetického zhodnocovania odpadov (CEWEP) a zároveň technický riaditeľ košickej spoločnosti Kosit Ladislav Halász tvrdí, že výrazná podpora výstavby nových zariadení energetického zhodnocovania odpadov nielen zníži závislosť Slovenska na ruských fosílnych palivách, ale hlavne smeruje „k dosiahnutiu stanovených klimatických cieľov a uhlíkovej neutrality“. Kým podobný pohľad „pred vojnou“ zástancov zhodnocovania napadali zástancovia environmentálnej čistoty nakladania s odpadmi a často podozrievali „fanúšikov“ energetického zhodnocovania z lobbingu, respektíve z „nie optimálnej cesty riešenia“, momentálne ich postoj vzhľadom na rusko-ukrajinský konflikt a dôraz na jeho okamžité riešenie, minimálne stagnuje.

Kosit dodáva teplo 2400 domácnostiam, OLO sa pripravuje

„Teplo zo ZEVO, ako lokálneho energetického zdroja, využívajú na Slovensku zatiaľ iba Košice,“ konštatuje L. Halász. „Cieľom je objem dodávok v priebehu pár rokov navýšiť štvornásobne“.

Podľa informácie technického riaditeľa Kositu či viceprezidenta CEWEP sa aj bratislavská spoločnosť OLO na podobný krok pripravuje. Tiež pripomína, že na slovenských skládkach skončilo za posledných dvadsať rokov 25 miliónov ton komunálneho odpadu, vhodného na energetické zhodnotenie.

 

Autor: (pš)


komentáre
SHOW ALL
podobné
31.01.2019
Kde by Slovensko mohlo byť, keby zvládalo triediť všetky odpady rovnako?
Ak by sa Slovensku podarilo dosiahnuť rovnako vysokú mieru vytriedenia (a následnej recyklácie) vo všetkých odpadoch, ako pri vyzbieraných plastoch, skle, papieri (vrátane lepenky) a kovoch, mohla by sa krajina spod Tatier uchádzať o popredné miesta v európskom rebríčku úspešnosti recyklovania.
viac
20.11.2020
Komunálny odpad treba čo najviac triediť a následne poctivo dotriediť
Zrejme potrebujeme ešte dve veľké spaľovne energetického zhodnocovania odpadov alebo viacero malých.
viac
26.03.2021
Spaľovanie (zhodnocovanie) odpadov v kontexte znižovania percenta skládkovania
Zrejme si ešte isté obdobie budeme musieť počkať, kým sa definitívne rozhodneme, aký spôsob energetického alebo iného zhodnocovania komunálnych odpadov (KO) uprednostníme v kontexte postupného povinného znižovania percenta skládkovania odpadov.
viac
06.11.2023
Na Slovensku zhodnocujeme iba 9 percent nerecyklovateľného odpadu
Na Slovensku plytváme nerecyklovateľným odpadom. Podľa najnovšej analýzy WOOD & Company sa u nás energeticky zhodnocuje iba 9 % nerecyklovateľného odpadu, kým vo vyspelých krajinách je to výrazne viac.
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
77.06 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
3.10 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
19.84 %