Nedeľa 03.03.2024
Dnes má meniny 
Bohumil, Bohumila
°C
06.11.2023 05:05

Na Slovensku zhodnocujeme iba 9 percent nerecyklovateľného odpadu


Ilustračná snímka


Na Slovensku plytváme nerecyklovateľným odpadom. Podľa najnovšej analýzy WOOD & Company sa u nás energeticky zhodnocuje iba 9 % nerecyklovateľného odpadu, kým vo vyspelých krajinách je to výrazne viac.


V rámci Európskej únie sme tak na štvrtom mieste od konca. Cena energie z odpadu je pritom nízka. Uviedla to Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.

Štatistický úrad SR podľa najnovších údajov uvádza, že sme na Slovensku v roku 2022 vytvorili 478 kg komunálneho odpadu (KO) na obyvateľa, čomu zodpovedalo 2,6 milióna ton KO. „Len za uplynulé desaťročie bol zaznamenaný nárast o takmer polovicu. Miera recyklácie dosiahla úroveň 50 %, približne 39 % odpadu skončilo na skládkach a iba 9 % sa energeticky zhodnotilo," priblížila analytička Eva Sadovská. Odborníci sa pritom zhodujú na tom, že nerecyklovateľný odpad je jeden z najlacnejších a zároveň najdostupnejších zdrojov energie. Podľa nich dokáže priemerne veľké zariadenie na energetické využitie odpadu (ZEVO) ročne vyrobiť lacné teplo až pre 5 000 domácností a okrem toho ekonomiku odbremeňuje od neekologického skládkovania.

Za vyspelými ekonomikami zaostávame

V Európe sa nachádza viac ako 500 týchto ZEVO zariadení. Najviac ich je vo Francúzsku (117) a 100 zariadení má Nemecko. Pritom v najväčších ekonomikách EÚ sa na elektrinu a teplo podľa Sadovskej premieňa ročne 31 % a 29 % komunálneho odpadu. Napríklad v susednom Rakúsku sa energeticky zhodnocuje až 36 % komunálneho odpadu, pričom krajina disponuje 11 zariadeniami na energetické využitie odpadu. Na Slovensku máme dve. Jedno v Bratislave a jedno v Košiciach. Podľa odborníkov na odpadové hospodárstvo však dve takéto zariadenia ZEVO pre potreby Slovenska nepostačujú. „Na Slovensku existuje priestor pre výstavbu minimálne piatich zariadení ZEVO, ktoré dokážu byť naplno vyťažené vďaka odpadu z regiónu, kde stoja. Energetické zhodnocovanie zároveň rieši problém so skládkami, na ktoré sa ukladá odpad, ktorý možno v ZEVO jednoducho premeniť na lacné teplo a elektrinu. Na základe zahraničných skúseností vieme, že v regiónoch, ktoré disponujú ZEVO, nie sú skládky potrebné,“ konštatoval pre TASR Ladislav Halász, viceprezident Konfederácie európskych prevádzkovateľov zariadení na energetické využitie odpadu (CEWEP).

Jeden z najlacnejších zdrojov energie

Nerecyklovateľný komunálny odpad je podľa Halásza jedným z najlacnejších zdrojov energie a doslova ním na Slovensku plytváme. „Na neekologických skládkach ho každoročne končí viac ako jeden milión ton, čo za posledných 20 rokov predstavuje 25 miliónov ton odpadu, teda potenciálneho paliva. Jeho výhrevnosť je podobná ako pri hnedom uhlí. Výhody tepla z odpadu už dávno pochopili vyspelé krajiny EÚ ako Rakúsko, Nemecko, severské ekonomiky či krajiny Beneluxu. Pri nakladaní s odpadom využívajú mix recyklácie a energetického zhodnotenia odpadu. V ich prípade iba zanedbateľný podiel odpadu končí každoročne na skládkach," vysvetlil Halász. Jedno zariadenie na energetické využitie odpadu pritom dokáže vyrobiť elektrinu a vykurovacie teplo v množstve, ktoré dokáže pokryť potreby domácností stredne veľkého mesta či niekoľkých obcí. „Priemerne veľké ZEVO ročne zhodnotí 100 000 ton nerecyklovateľného odpadu a dokáže vyrobiť a dodať do siete 49 000 megawatthodín (MWh) elektrickej energie. To je množstvo elektriny, ktoré ročne spotrebuje približne 16 000 slovenských domácností. Potenciálna ročná produkcia tepelnej energie je v jednom zariadení ZEVO 53 000 MWh, čomu zodpovedá teplo pre približne 5 000 domácností,“ dodala Sadovská.

Netreba zabúdať na recykláciu

V hierarchii odpadového hospodárstva má pred energetickým zhodnotením prednosť opätovné použitie či recyklácia. Netreba zabúdať, že z každej veci sa skôr či neskôr stane odpad. Už pri nákupe by sme sa mali zamýšľať nad tým, čo sa s daným výrobkom stane, keď nám doslúži. „Ak nám už odpad vznikne a nedokázali sme jeho vzniku predísť, tak ideálnou formou nakladania s ním je určite jeho recyklácia. K nej sa dostaneme len správnym vytriedením odpadu. Samozrejme, vieme, že niektoré odpady sa jednoducho nedajú recyklovať, a preto je ich energetické zhodnocovanie určite lepšou možnosťou ako neekologické skládkovanie,“ priblížila Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK, ktorá zabezpečuje triedený zber vo väčšine miest a obcí Slovenska. „Nás teší, že v obciach a mestách, kde manažujeme triedený zber, sa v roku 2022 vyzbieralo o 1 kg vytriedeného odpadu viac ako rok predtým. Na jedného obyvateľa tak pripadá až 59,14 kg vytriedených odpadov,“ doplnila Kretter.

Autor: (js)


komentáre
SHOW ALL
podobné
12.01.2022
Medzi štátmi EÚ rastie preprava recyklovateľného odpadu
Celkovú ročnú hodnotu recyklovateľného odpadu, ktorý členské štáty EÚ prepravovali v roku 2020 do iných členských štátov (EÚ) na spracovanie, vyčíslila Európska environmentálna agentúra (EEA) na sumu 12,2 miliardy eur.
viac
12.04.2022
Prináša vojna väčšiu šancu pre výraznejšie energetické zhodnocovanie odpadov?
Množstvo energie, vyrobenej v roku 2019 v zariadeniach štátov na energetické využitie odpadov (ZEVO) v štátoch EÚ, sa blíži k množstvu energie, ktorú Európa získava z takmer 10 percent objemu dovezeného ruského zemného plynu v roku 2019.
viac
15.06.2022
Najväčšiu odpadovú položku v slovenských domácnostiach tvorí plast
Najväčšiu odpadovú položku v slovenských domácnostiach tvorí plast, napriek tomu ho mnoho ľudí nevie triediť. Vyplýva to z prieskumu Organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) Envi-Pak. OZV Envi-Pak v tejto súvislosti vyzvala na zodpovednejšie triedenie.
viac
28.03.2023
Slovák vyhodí v priemere 11 kíl textilu ročne. Ako sa dá recyklovať?
Množstvo textilného odpadu rastie nielen vo svete, ale aj u nás. To predstavuje vážny problém. Riešením by mohlo byť zavedenie triedeného zberu pre textil, ktoré by sa malo spustiť v roku 2025.
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
77.00 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
3.08 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
19.93 %