Prečo sa nám vlastne oplatí triediť?

Téma zberu, triedenia, zhodnocovania odpadu a najmä jeho financovania je pre laickú verejnosť zväčša málo známa. Ako celý systém funguje a prečo je vlastne dobré triediť odpad?

“Predstavte si, že vezmete plastový obal a idete ho vyhodiť. Niekde pred kontajnermi budete rozmýšľať, či patrí do žltého kontajnera na plasty, alebo ho hodíte do čierneho kontajnera na zmesový odpad. Tam sa hádže všetko, čo sa nedá vytriediť, alebo v ňom končí nevytriedený odpad tých, ktorým sa triediť nechce. Môže to vyzerať, ako nepodstatné rozhodnutie, no opak je pravdou,” hovorí ekonomický analytik Martin Lindák, ktorý stojí za projektom Ekonómia ľudskou rečou.

Ročne sa u nás vyprodukuje takmer 13 miliónov ton odpadu

Podľa posledných dostupných dát sa celkovo na Slovensku ročne vyprodukuje necelých 13 miliónov ton odpadu. „V roku 2021 tvoril z 12,7 mil. ton odpadu skoro 0,5 milióna ton odpadu (3,7 %) nebezpečný odpad, 74,5 % bol ostatný odpad (priemyselný, stavebný odpad, ale aj ten z čistiarní odpadových vôd) a 21,8 % bol komunálny odpad. Bežní ľudia teda vyprodukovali 2,7 mil. ton odpadu,” vysvetľuje Lindák. Smutným faktom je, že stále končí na skládkach obrovské množstvo odpadu. „Čo sa týka nakladania s komunálnym odpadom, tak v roku 2021 sa zrecyklovalo 50 % odpadu, energeticky sa zhodnotilo 9 % odpadu a na skládkach skončilo 41 % odpadu,” doplnil Lindák. „Hneď po predchádzaní vzniku odpadu a jeho celkovej minimalizácii je najlepšou možnosťou naloženia s už vyprodukovaným odpadom určite jeho recyklácia, ktorá nielen dáva odpadu druhú šancu, ale šetrí primárne zdroje. Ďalšou možnosťou je jeho energetické zhodnotenie. To, že odpad skončí na skládke, je tou najhoršou alternatívou, keďže predstavuje obrovskú záťaž pre životné prostredie,” uviedla Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK, ktorá zabezpečuje triedený zber vo väčšine miest a obcí Slovenska a venuje sa taktiež vzdelávaniu v tejto oblasti.

Systém triedeného zberu

Objem vyprodukovaného odpadu dlhodobo rastie. Kým v roku 2005 sme vyprodukovali necelých 300 kg odpadu na obyvateľa, v roku 2021 to už bolo viac ako 497 kg. Pozitívnom podľa odborníkov je, že Slovensko ide správnym smerom aspoň v recyklácii, ktorá každoročne rastie. Aby vôbec k recyklácii mohlo dôjsť, je potrebné odpad správne vytriediť. Triedenie odpadu je dôležité nielen z ekologického hľadiska, ale má aj ekonomický zmysel. „Na komplexné fungovanie systému je potrebné motivovať ľudí, aby odpad triedili, zároveň motivovať zberové spoločnosti a recyklátorov, aby odpad odniesli a recyklovali a dávalo im to ekonomický zmysel,” uviedol Lindák. Netreba pritom zabúdať ani na to, aby sa produkcia odpadov znižovala, resp. nerástla prudkým tempom. „Od roku 2016 existuje na Slovensku rozšírená zodpovednosť výrobcov, ktorá predstavuje starostlivosť výrobcu o obal, resp. výrobok počas celého životného cyklu – od štádia vývoja až po koniec jeho životnosti. Keďže nie je v silách a možnostiach jednotlivých výrobcov, aby si chodili vyzbierať odpad z ich produktov, existujú organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV), ktoré zabezpečujú triedený zber v mestách a obciach,” vysvetlila Katarína Kretter z OZV ENVI - PAK. Tieto organizácie sú akýmsi prostredníkom medzi obcami, kde vzdelávajú ľudí, aby sa naučili správne a zodpovedne triediť, zberovými spoločnosťami, ktoré sa starajú o zber, odvoz, samotnú recykláciu a predaj recyklátu a na základe splnených podmienok im vyplácajú peniaze od samotných výrobcov. Odpad, mimo triedeného zberu skla, papiera, kovov, plastov a tetrapakov, si financujú obce z niektorých miestnych daní a poplatkov a čiastočne aj z príspevkov štátneho rozpočtu.

Poplatok za odpad

Ako sme už spomínali vyššie, na to, aby sa dostal vytriedený odpad od ľudí na recykláciu, je potrebné ho dobre vytriediť. “Keď občania separujú odpad do farebných kontajnerov, tak je to pre nich prakticky za nulu, keďže za to mestu či obci neplatia, ale platia to výrobcovia prostredníctvom organizácií zodpovednosti výrobcov,” vysvetľuje Lindák s tým, že “za nulu” je to, samozrejme, vtedy, keď podiel nečistôt vo vytriedenom odpade nie je vyšší ako 25 %, inak to už platí obec. Väčšina domácností na Slovensku platí tzv. paušálny poplatok za komunálny odpad. “Tento poplatok je stanovený na základe množstva vyprodukovaného odpadu, počtu obyvateľov a nákladov na systém,” uviedol Lindák. Okrem toho, že sa v tomto poplatku odzrkadľuje aj cena skládkovného, teda koľko musí obec zaplatiť za vývoz na skládku, čo sa odzrkadlí na peňaženkách obyvateľov, je treba pripomenúť, že musíme myslieť aj na to, akú obrovskú záťaž predstavujú skládky pre životné prostredie. Či už ide o tvorbu metánu, alebo presakovanie škodlivých látok do spodných vôd. „Preto je naozaj veľmi dôležité, aby sme čo najviac odpadu dokázali, vedeli a chceli vytriediť, aby ho čo najmenšie množstvo skončilo v čiernom kontajneri,” doplnila Katarína Kretter.

Kde končí odpad?

Odpad je niečo, čoho sa ľudia chcú zbaviť a nie veľmi premýšľajú nad tým, kde naozaj skončí. Odpad, ktorý skončí v čiernych kontajneroch, je odsúdený na skládku, alebo v Bratislave a Košiciach, ktoré majú spaľovne, skončí tam. „Odpad, ktorý ľudia vytriedia, končí ešte na dotrieďovacích linkách, kde sa vytriedia prípadné nečistoty, a potom putuje na recykláciu. Tam sa podľa jednotlivých druhov zrecykluje a vyrábajú sa z neho nové produkty,” vysvetlila Katarína Kretter s tým, že napríklad sklo sa dá recyklovať takmer donekonečna, z recyklovaných oceľových plechoviek môžu vzniknúť kľúče a recykláciou nápojových kartónov dostaneme napríklad kuchynské utierky.

Cieľom stanoveným v Envirostratégii 2030 je do roku 2030 zvýšiť mieru recyklácie komunálneho odpadu, vrátane jeho prípravy na opätovné použitie na 60 % a do roku 2035 znížiť mieru skládkovania komunálneho odpadu na menej ako 25 %.

Celé video, o tom ako je to s odpadom na Slovensku, si môžete pozrieť tu https://envipak.sk/clanok/ako-sa-zaraba-na-odpadoch.