Takmer každým rokom zaťažujeme našu planétu viac a viac. Overshoot Day – deň, kedy dopyt a spotreba prírodných zdrojov ľudstva prevyšuje schopnosť Zeme ich dodávať alebo regenerovať v danom roku, pripadol tentoraz na 1. august.
Od tohto dátumu žijeme na ekologický dlh. Výsledkom je, že v súčasnosti využívame prírodu 1,7-krát rýchlejšie, než sa dokážu obnoviť jej ekosystémy.
Deň preťaženia Zeme (OverShoot Day) je dôležitou pripomienkou toho, ako rýchlo vyčerpávame prírodné zdroje a zaťažujeme našu planétu. Tento deň, ktorý každoročne vypočítava medzinárodná organizácia pre udržateľnosť Global Footprint Network, nám pripomína, že ľudstvo v súčasnosti využíva prírodu 1,7-krát rýchlejšie, než sa dokážu obnoviť ekosystémy našej planéty. „Toto prekročenie rovnováhy je možné preto, že ľudia môžu brať viac, ako sa obnovuje, čím sa vyčerpáva prírodný kapitál. Takéto nadmerné používanie ohrozuje bezpečnosť zdrojov. Dôsledky nadmerného ekologického míňania sa prejavujú odlesňovaním, eróziou pôdy, stratou biodiverzity a hromadením oxidu uhličitého v atmosfére, čo vedie k častejším extrémnym výkyvom počasia a zníženiu produkcie potravín,“ uvádzajú vo svojej správe odborníci.
Už desaťročie sme sa nezlepšili
Hoci spomínaný deň, kedy prečerpáme zdroje planéty na daný rok, sa už desaťročie drží približne v rovnakých dátumoch, nie je na tom veľa pozitívneho. Stále sa vyskytuje po uplynutí 7 mesiacov v roku. Zvyšok roka ľudstvo žije na dlh, teda z nadmerného využívania, ktoré ďalej vyčerpáva biosféru. Preto, aj keď je dátum stabilný, tlak na planétu sa neustále zvyšuje a škody sa časom hromadia.
Minuli sme to, čo planéta dokáže za rok obnoviť
Keď si to rozmeníme na drobné, tak ľudstvo 1. augusta spotrebovalo všetko mäso, všetky ryby, obilniny či lesy, ktoré dokáže Zem v tomto roku prirodzene obnoviť. Portál Earth Overshoot Day, ktorý sa tejto problematike detailne venuje, zároveň pripomína, že napríklad v roku 1968, kedy spôsobil Dick Fosbury revolúciu v skoku do výšky na olympijských hrách v Mexiku, ľudstvo využívalo 0,9-násobok zdrojov Zeme, kdežto o 20 rokov neskôr, v roku 1988, keď olympionik Lawrence Lemieux zastavil uprostred pretekov, aby zachránil dvoch prevrátených konkurentov, ľudia už potrebovali 1,3-násobok ponúkaných zdrojov Zeme. V roku 2008, keď Usain Bolt prekonal svoje prvé olympijské rekordy, narástla táto požiadavka až na 1,6-násobok zdrojov planéty.
Koľko planét by sme potrebovali, keby...
Rozdiely v čerpaní zdrojov sú značné aj na úrovni krajín. Odborníci to prerátali a keby sme sa všetci správali ako napríklad Američania, tak by sme namiesto priemeru 1,7 planéty pre ľudstvo, potrebovali až päť planét. U Austrálčanov je to 4,7 planéty, Nemci svojím životom spotrebovávajú trojnásobok dostupných zdrojov. India napríklad iba 0,7 násobok.
Prispieť k zlepšeniu môžeme všetci
K zlepšeniu situácie môže prispieť každý z nás napríklad snahou o zníženie spotreby energie a vody v domácnosti, uprednostnením verejnej dopravy, bicykla alebo chôdze pred individuálnou motorovou dopravou. „Nezabúdajme minimalizovať tvorbu odpadu a správne triediť. Dobre vytriedený odpad sa dá zrecyklovať a šetrí nielen naše peňaženky, ale aj životné prostredie, keďže klesá dopyt po primárnych zdrojoch,” vysvetlila Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK, ktorá sa venuje vzdelávaniu v oblasti triedenia. Taktiež pripomína, že odpad netreba zbytočne umývať. „Napríklad obaly od jedla netreba oplachovať vodou, stačí ich zbaviť zvyškov potraviny. Aj takto vieme znížiť spotrebu vody, ” dodala Kretter s tým, že spotrebu vody vieme znížiť aj tým, že sa v domácnosti vyhneme jej prípadnému úniku (kvapkanie z kohútika, pretekanie toalety). Pomôže aj využívanie dažďovej vody na polievanie záhrady. „Samozrejme, v prvom rade si musíme ako spotrebitelia už pri kúpe uvedomiť, či danú vec naozaj potrebujeme. Ideálne je investovať radšej do kvalitnejších a trvácnejších výrobkov. A to, čo už nepotrebujeme, ale je ešte stále funkčné, posunúť niekomu, kto to využije,” doplnila Katarína Kretter.
