Odkaz padlých ostáva živý

Ministerstvo vnútra SR sústreďuje mimoriadnu pozornosť aktivitám, ktorých cieľom je zlepšiť starostlivosť o vojnové hroby a ďalšie pietne miesta.

„Udalosti druhej svetovej vojny nás neprestávajú učiť o dôležitosti mieru, ľudskej dôstojnosti a zodpovednosti voči minulosti. Deň víťazstva nad fašizmom nie je len spomienkou na minulosť. Je aj mementom, že sloboda a demokracia sú mimoriadne zraniteľné. Vybojovali ich tí, ktorí odmietli mlčať, keď bolo jednoduchšie sklopiť zrak. Spomienka na padlých je pre nás záväzkom – nie len historickým, ale aj morálnym,“ uviedol Michal Kaliňák, štátny tajomník Ministerstva vnútra SR.

Rezort vnútra aktuálne začína realizovať viacero aktivít, ktorých cieľom je zlepšiť evidenciu vojnových hrobov, ako aj samotnú starostlivosť o tieto pietne miesta. Plánovaný je systematický výskum, výsledkom ktorého by malo byť výrazné spresnenie údajov o vojakoch pochovaných na území Slovenska. Umožňuje to najmä rozsiahla digitalizácia realizovaná v rôznych krajinách sveta, a tiež využitie moderných technológií pri spracovaní a triedení získaných údajov.

Historici sa zamerajú aj na hroby vojakov pochádzajúcich z územia dnešnej Slovenskej republiky, ktorí zahynuli na bojiskách prvej a druhej svetovej vojny na celom svete. Výsledkom tejto činnosti bude zriadenie novej databázy vojnových hrobov a padlých vojakov, ktorá bude priebežne aktualizovaná, a v ktorej si záujemcovia budú môcť jednoducho a prehľadne nájsť údaje o ich predkoch, ktorí padli počas prvej alebo druhej svetovej vojny.

Ústredná evidencia vojnových hrobov na rezorte vnútra aktuálne obsahuje údaje o viac ako 30-tisíc hroboch obetí prvej a druhej svetovej vojny. Úlohu štátnej správy na úseku vojnových hrobov plní Ministerstvo vnútra SR, praktickú starostlivosť vykonávajú obce a mestá. Rezort vnútra poskytuje finančný príspevok vo výške päťnásobku minimálnej hodinovej mzdy na jeden hrob – v roku 2025 ide o sumu 23,45 eura.

„S pomocou digitalizácie, historických prameňov a moderných technológií vznikne nová centrálna databáza vojnových hrobov a padlých vojakov. Chceme, aby ľudia vedeli nájsť informácie o svojich predkoch, ktorí bojovali a padli za slobodu. Preto budujeme moderný nástroj, ktorý sprístupní pamäť národa v podobe hodnoverných a dôstojných údajov,“ doplnil Michal Kaliňák.

Počas druhej svetovej vojny zahynulo vyše 350-tisíc obyvateľov bývalého Československa, výrazné boli aj hospodárske škody. Oslobodzovanie územia Slovenska si vyžiadalo životy vyše 60-tisíc vojakov Červenej armády, takmer 11-tisíc vojakov Rumunskej armády a viac než 1 700 príslušníkov 1. československého armádneho zboru.

Vojnové udalosti z rokov 1939 – 1945 dodnes na Slovensku pripomínajú desiatky cintorínov. Najväčšie cintoríny vojakov Červenej armády sú vo Zvolene, Michalovciach, Svidníku, Bratislave (Slavín), Košiciach, Štúrove, Žiline, Trebišove či Humennom. Vojenský cintorín 1. československého armádneho zboru nájdeme napríklad na Dukle a v Liptovskom Mikuláši. Vojaci Rumunskej kráľovskej armády sú pochovaní najmä vo Zvolene, ale aj v Trenčianskej Teplej či Starej Turej. Na Slovensku je zároveň pochovaných viac než 15-tisíc nemeckých vojakov.

Udalosti druhej svetovej vojny pripomínajú aj stovky pomníkov, pamätníkov a pamätných tabúľ po celom území Slovenska. Významným mementom, ktoré pripomína hrôzy vojny, sú miesta represálií voči civilnému obyvateľstvu.

„Každý vojnový hrob, pamätník alebo tabuľa je svedectvom o konkrétnych ľudských príbehoch. Ide o živú pamäť národa, ktorú máme povinnosť chrániť a odovzdávať ďalším generáciám. Dôstojná starostlivosť o vojnové hroby je prejavom našej úcty a odrazom kultúrnej vyspelosti spoločnosti. Zároveň ide o napĺňanie medzinárodných záväzkov, ktoré Slovensko plne rešpektuje,“ uzavrel štátny tajomník Kaliňák.