Uličské Krivé - Kostol sv. Michala Archanjela. Snímka zdroj: Slovakia.travel
Obec Uličské Krivé, ktorá sa nachádza v Národnom parku Poloniny a od okresného mesta Snina je vzdialená približne 35 kilometrov, trápi hlavne to, že nemá vodu ani kanalizáciu. Pre TASR to uviedol jej starosta Milan Sičak.
"Projekty máme už 12 rokov, ale nemôžeme sa dostať k peniazom na vodu, hoci Starinu máme za humnami," poznamenal s tým, že tá zásobuje takmer celý východ, oni sa k vode z nej nedostanú. Keď sú zrážky, nemajú podľa neho problém, každý má totiž studňu, ale keď je dlhodobé sucho, je to zložité. Podľa Sičaka bolo už aj také obdobie, že v obci nemali vodu štyri mesiace.
Citeľný je aj odchod ľudí za prácou mimo regiónu. V obci ich žije 256, v 70. rokoch ich tu bolo podľa starostu 650 až 680. Aktuálny priemerný vek obyvateľstva je 44 rokov. Najmladšia z nich má niečo cez rok a najstaršia 94. "Sú aj mladí ľudia, ktorí si zakladajú rodiny, ale problémom je zas zamestnanie," spomenul Sičak s tým, že jediným väčším podnikom v doline je LPM Ulič, š.p. Podľa miestnych bývajú mladé rodiny na tzv. ulici Močar.
V jej blízkosti sa nachádza aj menšie centrum obce, kde sídli zrekonštruovaný obecný úrad, denný stacionár i dom smútku. Aktuálne realizujú v rámci dotácie obnovu požiarnej zbrojnice. V obci majú do 20 aktívnych dobrovoľných hasičov. Miestni sa venujú aj futbalu, obec tiež reprezentuje folklórna skupina Polonina, ktorá uchováva zvyky, tradície, piesne a tance Rusínov z tejto oblasti. Je akýmsi pokračovaním niekdajšej Krivjanky, ktorá v obci fungovala viac ako 30 rokov. Jej muzikanti boli samoukovia, na vystúpeniach rovnako prezentovali tiež tradície formou krátkych scénok. Trénovať ich chodili až z Prešova. TASR to prezradili jej niekdajšie speváčky, ktoré si v miestnom stacionári občas zaspomínajú na aktívne pôsobenie súboru nejednou piesňou.
Veľa si toho pamätá aj miestna kronika, ktorú založili v roku 1944. Od roku 2015 sa jej dopĺňaniu venuje Marcela Čopáková. Zaujímavosťou podľa nej sú hlavne povojnové roky, ktoré sú dôkladne rozpísané. "Je to čítanie, ktoré sa dotkne človeka," spomenula s tým, že z tohto obdobia sú v nej zmapované rozličné príbehy, zážitky i povojnové akcie. "Je tam zaznačených veľa rodín, ktoré prišli o svojich príbuzných počas vojny, ale aj po nej, napr. pri odstraňovaní mín," poznamenala kronikárka. Aktuálne sa do tzv. knihy obce zapisujú podľa nej informácie zaobalene. Ich súčasťou sú aj demografické ukazovatele. "V posledných rokoch sa už zapisuje viac úmrtí ako narodení," uzavrela.