Štefan Bieľak, podpredseda ZMOS a primátor Spišskej Belej.
Národná rada SR 30. novembra 2017 posunula do druhého čítania návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. O tom, ako sa rodila a čo obsahuje, sme sa zhovárali so Štefanom Bieľakom, podpredsedom ZMOS.
Z vyjadrení niektorých médií bolo cítiť akoby novela zákona o obecnom zriadení bola nepriamou snahou o oklieštenie samospráv. V tejto súvislosti by bolo dobre uviesť, kto prišiel s iniciatívou na jej vypracovanie a ako sa na nej podieľalo Združenie miest a obcí Slovenska.
- Pravdou je, že novela je z dielne Ministerstva vnútra SR, ale aj že ministerstvo úzko spolupracovalo so Združením miest a obcí Slovenska. Nebol to rýchly proces - je výsledkom ročnej spolupráce. Na novele sa začalo pracovať v októbri 2016 a v novembri tohto roku vláda schválila návrh, ktorý šiel do parlamentu. Účinná by mala byť od marca 2018. Je to teda jeden a pol roka práce.
Hneď v úvode treba však povedať, že predložené a vládou schválené znenie je výsledkom obojstranného a v niektorých bodoch aj tvrdého kompromisu. Ministerstvo vnútra a ďalšie orgány, ktoré na novele pracovali, prišli s návrhmi, ktoré ZMOS nemohlo akceptovať a bolo zásadne proti nim. Pravda však je, že ani nám, teda ZMOS, sa nepodarilo v celej šírke presadiť všetko to, čo sme chceli. Napríklad v snahe o reguláciu reklamných zariadení v mestách a obciach sme narazili na tvrdý odpor najmä ministerstva dopravy a výstavby a ministerstva vnútra. Nezhoda v tomto bode bola tak zásadná, že mohla viesť až k zastaveniu práce na jej príprave. Nakoniec sme sa však dohodli, že tento problém budeme riešiť parciálnym zákonom.
Viaceré návrhy z rezortu vnútra boli v počiatku zásadnejšie a radikálnejšie,ako sú vo finálnej verzií novely. Ide napríklad aj o často spomínané zníženie počtu poslancov v mestských a obecných zastupiteľstvách. Aj v tomto prípade sme urobili kompromis. Najdôležitejšou podmienkou prijatia novely bola zhoda medzi rezortom vnútra a ZMOS, inak by novela nebola predložená na schválenie vláde a teda ani parlamentu.
Treba povedať, že časť návrhov úpravy zákona v novele je z dielne ministerstva vnútra a časť je zo ZMOS.
Pre ZMOS bolo napríklad dôležitá otázka prijímania všeobecne záväzných nariadení - VZN. Viackrát sa stalo, že prokuratúra nám ich rušila s tým, že nemáme kompetenciu danú oblasť regulovať. Táto časť prechádza zmenou. Jasnejšie sa vymedzia kompetencie samospráv a veríme, že v budúcnosti sa vďaka tejto úprave vyhneme výčitkám, že riešime niečo nad rámec svojich kompetencií. Podľa znenia novely budeme mať už splnomocnenie, mandát, prijímať VZN s prihliadaním na osobitné zákony, ktoré upravujú danú oblasť života obcí, samozrejme, len tak, aby sme nešli nad rámec zákona. Skrátka, aby sme neukladali občanom viac povinností, ako im ukladá zákon.
Novela upravuje aj otázky odmien poslancov...
- S návrhom riešiť túto problematiku prišiel ZMOS, ale treba povedať, že znenie v novele je výsledkom kompromisu. Išlo predovšetkým o cieľ určiť hranicu, pretože zastupiteľstvá samy sebe schvaľujú zásady odmeňovania. Za to sme boli neraz kritizovaní zo strany verejnosti, tretieho sektoru a aj ministerstva vnútra. Nešlo však len o zásady, ale aj o objemy finančných prostriedkov. Ak by tie neboli limitované, tak v prípade vysokých odmien by najmä rozpočty malých obcí mohli na to doplatiť. Regulácia výšky odmien bola potrebná a bola spoločnou spoločnou témou ministerstva vnútra a ZMOS.
V médiách sa azda najčastejšie preberá otázka počtu poslancov v mestských a obecných zastupiteľstvách. Kto prišiel s návrhom zníženia ich počtu?
- S týmto návrhom prišiel rezort vnútra a treba povedať, že si ho aj nástojčivo obhajoval. Pôvodný návrh obsahoval ešte silnejšiu redukciu a už takmer zasahoval do zastupiteľskej demokracie. Napríklad v obci do 1000 obyvateľov mali byť len traja poslanci. Návrh, ktorý prešiel do novely, je už výsledkom kompromisu. Ak by sa v budúcnosti mal robiť tak razantný zásah do fungovania samosprávy z hľadiska počtu poslancov, na mieste sú otázky o celkovej komunálnej reforme. Z toho hľadiska ZMOS chápe zníženie počtu poslancov ako čiastočnú úpravu, ktorá je krokom dopredu.
Dolná hranica sa však neznižovala. Napríklad z počtu 3 -7 poslancov sa znížila vrchná hranica na 3-5 poslancov...
Presne tak. Napríklad ak v zastupiteľtstve bol počet poslancov na dolnej hranici, prípadne niekde okolo stredu, tak sa ich novela ani nedotkne. Počet poslancov sa zredukuje v tých samosprávach, kde boli na hornej hranici.
V konečnom dôsledku ZMOS po dlhšej diskusii v rámci svojich orgánov tento návrh podporil. Výhrady voči nemu mali hlavne primátori väčších miest, ktorí argumentovali tým, že môže dôjsť k zníženiu zastúpenia okrajových mestských častí. Ide o kompromis aj z hľadiska členov ZMOS, pretože úplný súhlas a stopercentná spokojnosť všetkých strán je ťažko dosiahnuteľná méta. Ale to je život, musíme hľadať také východiská, ktoré sú pre všetkých prijateľné. Návrhy, ktoré sú v novele, majú väčšinovú podporu, a to je podstatné. Tie, ktoré túto podporu nedostali, boli zamietnuté a do novely sa nedostali.
Odpovede na ďalšie otázky týkajúce sa úpravy pôsobnosti hlavných kontrolórov, ich nezávislosti a odmeňovania, na to, ako sa podľa novely bude riešiť otázka nefunkčných obcí, v čom spočívajú úpravy rokovania zastupiteľstva, otázku trestoprávnej zodpovednosti poslancov za hlasovanie, na to či aj poslanec bude odvolateľný a kto bude môcť zvolávať verejné zhromaždenie občanov, ale i odpovede na ďalšie otázky čítajte v Obecných novinách č. 49-50/2017