Triedený zber na Slovensku dlhodobo rastie. Potvrdzuje to aj aktuálny prieskum organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) ENVI - PAK, v ktorom takmer všetci opýtaní (97 %) deklarujú, že odpad triedia, pričom štyri pätiny (80 %) triedia odpad vždy a 17 % iba niekedy.
Z online prieskumu spoločnosti ENVI - PAK taktiež vyplýva, že odpad triedia hlavne vysokoškolsky vzdelaní ľudia a ľudia žijúci v rodinných domoch.
Prvenstvo plastov – v triedení aj produkcii
Plasty sú dominantou slovenských domácností. Podobne ako v roku 2022, kedy OZV ENVI - PAK robila prieskum o triedení v domácnostiach, aj tento rok ich opýtaní uviedli ako najčastejší odpad, ktorý produkujú. Zároveň z prieskumu vyplynulo, že plasty sú odpadom, ktorý ľudia aj triedia najčastejšie. Vždy ho vytriedi až 81 %. „Nasleduje sklo, ktoré vždy vytriedi 75 % opýtaných a papier 73 %. V porovnaní s rokom 2022 sa triedenie vo všetkých týchto materiáloch mierne zlepšilo,“ priblížila Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK a dodala, že s vyšším vekom a vyšším vzdelaním rastie aj miera triedenia.
Rezervy pri bioodpade
V triedení kuchynského bioodpadu a textilu majú ľudia ešte rezervy. Hoci od roku 2021 máme povinnosť triediť kuchynský bioodpad, len o niečo viac ako polovica ľudí (55 %) deklaruje, že ho triedi a 10 % ho netriedi vôbec. Triedenie textilu zatiaľ nie je povinné, no začiatkom budúceho roka sa to zmení. Už dnes ho však triedia dve pätiny (42 %) ľudí. S najväčšou pravdepodobnosťou vhadzujú staré šatstvo do zberných kontajnerov na to určených, ktoré zabezpečujú súkromné spoločnosti.
Kvalita verzus kvantita
„Na prvý pohľad to síce vyzerá tak, že odpad triedime dobre, no podrobnejšia analýza ukazuje rozdiely medzi jednotlivými druhmi odpadov. Niektoré triedime lepšie, iné horšie. Aj tu sme však zaznamenali výrazný posun a odpad na Slovensku triedime dôkladnejšie, ako tomu bolo v predchádzajúcich rokoch,“ doplnila Katarína Kretter. Z výsledkov vyplynulo, že napríklad z plastového odpadu triedi najviac ľudí fľaše zo sirupov, octov a olejov (85 %) a odpady z čistiacich prostriedkov, pracích práškov a aviváže (79 %). Triedenie sa zlepšilo pri väčšine druhov plastového odpadu, a to o viac ako 10 percentuálnych bodov. Naopak, mierne pokleslo triedenie mikroténových vreciek a igelitových tašiek, čo môže byť signálom toho, že ľudia ich začínajú menej používať. Nízke percento triedenia dosiahli v prieskume aj obaly od jedla pre zvieratá a plastové hračky, ale to môže byť spôsobené tým, že nie v každej domácnosti sú domáce zvieratá alebo deti.
Priestor na zlepšenie
Obyvateľov však stále vedia potrápiť obaly od sladkostí a slaných pochutín a plastové obaly či blistre od liekov. Vytriedi ich o niečo viac ako polovica ľudí (56 %), ktorí triedia plasty. „Ľuďom musíme pripomínať, že aj blistre od liekov patria do plastov, podobne je to aj s rolkami od toaletného papiera či kuchynskými utierkami a obalmi od vajec, ktoré patria do papiera. Napriek tomu, že sa nie vždy dajú recyklovať, nemusia končiť na skládkach, ale môžu byť energeticky zhodnotené,“ vysvetlila Kretter. Podobná situácia je aj pri skle, papieri a kovoch. Pri papieri triedia ľudia menej zošity, pri kovoch alobal, ale aj kovové/hliníkové obaly od jedla pre zvieratá a pri skle je to tabuľové sklo z okien a dverí a sklenené nádobky od kozmetiky. „Práve v tých problematických obaloch vidíme priestor na zlepšenie. Aj preto ľudí neustále vzdelávame, či už pomocou videí, infografík alebo fotografií konkrétnych produktov, ako tento odpad správne triediť,“ povedala Kretter.
Chýba návyk a niektorí neveria systému
Napriek tomu, že drvivá väčšina ľudí tvrdí, že odpad triedi, stále sa nájdu takí, ktorí netriedia. Prečo je to podľa opýtaných tak? Z výsledkov vyplynulo, že je to preto, lebo niektorým chýba návyk (56 %), prípadne nedôverujú tomu, že triedenie má zmysel (53 %). „Tieto výsledky ukazujú, aké dôležité je naďalej vzdelávať ľudí o význame triedenia a odbúravať mýty, ktoré ľudí zbytočne pri triedení demotivujú. Triedenie odpadu určite má zmysel, lebo len správne vytriedený odpad môže dostať druhú šancu a môže byť zrecyklovaný, čím sa šetria nielen prírodné zdroje, ale aj prostredie, v ktorom žijeme, lebo aj týmto spôsobom znižujeme množstvo odpadu, ktoré je ukladané na skládky,“ doplnila Katarína Kretter.
Online prieskum bol realizovaný v máji 2024 na vzorke 1000 respondentov. Vzorka je reprezentatívna pre populáciu Slovenska vo veku 18+ z hľadiska veku, pohlavia, vzdelania, veľkosti miesta bydliska a kraja. Zber dát realizovala prieskumná agentúra MNForce.
