"Rozdiely vo vnímaní triedenia na malom území SR sú obrovské," tvrdí riaditeľka pre komunikáciu a marketing v spoločnosti ENVI - PAK Silvia Nosálová.
Od septembra zatiaľ preškolených 206 základných a 234 materských škôl – taká je bilancia organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) ENVI - PAK o ozrejmovaní správneho separovania odpadov v slovenských domácnostiach a všetkého čo s tým súvisí.
O postupe pri školeniach najväčšej OZV s 1551 zazmluvnenými obcami či mestami sme hovorili s jej riaditeľkou pre komunikáciu a marketing Silviou Nosálovou.
Mýlim sa, keď skonštatujem, že zákon o odpadoch až takúto konkrétnu edukačnú činnosť zo strany OZV neprikazuje?
- Neprikazuje, ale vychádzame z hlavnej tézy, o ktorej s verejnosťou komunikovať prikazuje: aby občania minimalizovali tvorbu odpadu, no ak už ho vytvorili, rozhodne by mali čo najväčší objem z neho vytriediť. A keďže len správne separovaný odpad možno recyklovať, čo je jeho najekologickejšie aj najekonomickejšie využitie, tak by mali čo najviac vedieť práve o správnom separovaní. A takisto by mali mať jasno v tom, že až po recyklovaní je najvhodnejšie spaľovanie a výroba tepla. A že žiadne skládky, na ktorých dnes na Slovensku končí 74,5 percenta komunálneho odpadu, riešením nikdy neboli a nie sú. My zastupujeme výrobcov, ktorí chcú platiť za správne separovaný odpad, za odpad pripravený ako potenciálnu surovinu na ďalšie využitie.
Sú deti najvhodnejšou skupinou spoločnosti, v ktorej treba začať s osvetou?
- Pri orientácii na deti sme vychádzali aj zo skúseností susedov. Česi sú pred nami v úrovni vnímania separácie odpadov o mnoho rokov a približne rovnaký náskok pred Čechmi majú Rakúšania. Ak raz dieťa v škôlke, ale aj na základnej škole, naučíte, že papier patrí do modrého kontajnera a rodič alebo starý rodič ho vyhodí niekde inde, je pravdepodobné, že dieťa správanie sa dospelého pri manipulácii s odpadom „odkontroluje“ a navyše, samozrejme, pocit vlastnej zodpovednosti za triedenie bude v živote vnímať ako prirodzený a samozrejmý spôsob vlastného sociálneho správania sa.
Je rozdiel v školení žiakov základných a materských škôl?
- Pre učiteľov sme pripravili dve základné prezentácie. Pre základné školy 60-minútovú, kde sa pomocou interaktívnej tabule žiaci zoznámia s históriou vzniku odpadov. Okrem iného aj to, že človek niekedy pred 6-tisíc rokmi produkoval ročne 2,4 kilogramu, ale príroda si s kosťami či zvyškami potravy pri vtedajších počtoch obyvateľstva hravo poradila. Postupne sa však, okrem iného, dieťa tiež dozvie, že začiatkom minulého storočia už odpad nebol samotnou prírodou jednoducho odbúrateľný a že dnes priemerný Slovák vyprodukuje 321 kg odpadov ročne. Dnes má príroda s týmto druhom odpadu problém. Nevie ho spracovať. To všetko ilustrujeme príkladmi znečistenia v Ázii, na francúzskom pobreží, na Šírave či na mnohých znečistených riekach až sa dostaneme k tomu, čo sa zmení, keď je odpad správne triedený. Napríklad, že z 30 PET fliaš možno vyrobiť jednu fleecovú bundu, že 670 plechoviek piva stačí na rám na bicykel... Zjednodušene, že odpad je vhodnou surovinou na ďalšie spracovanie. Len ho treba správne pripraviť už pred vhodením do kontajnera.
Pre ktorú vekovú kategóriu je určený tento typ prezentácie?
- Pre piatakov až siedmakov. Ak sú však žiaci intelektuálne zrelší, aj pre nižšie triedy. To posúdi učiteľ. Ten na USB kľúči dostane od nás prezentáciu a k tomu manuál. Či ho využije na hodinách ekologickej výchovy, fyziky alebo chémie závisí od neho alebo od rozhodnutia riaditeľa školy.
Môžete byť ešte konkrétnejšia?
- Chlapci a dievčatá si pozrú a vypočujú argumenty o nutnosti triedenia odpadu v slovenskom alebo v maďarskom jazyku. Do tohto rámca patrí nielen základná informácia, čo do ktorého kontajnera patrí, ale aj elektronická hra určená pre dotykové obrazovky, interaktívne tabule a počítače, motivačný film a podobne. Samozrejme si uvedomujeme, že po vzhliadnutí prezentácie sme v mysliach všetkých detí definitívne neprebudovali dlhoročné návyky z rodín, ale je to začiatok, s ktorým môžu učitelia pracovať, vracať sa k nemu. A my, v rámci spätnej väzby, premýšľať s nimi, ako ich posunúť ďalej v odpadovej gramotnosti. Navyše nás to obohacuje ľudsky. Táto práca má zmysel.
Ako je to s prezantáciou v materských školách?
- Tá je kratšia, pozornosť maličkých dlho neudržíte. Potom je to o vymaľovávaní obrázkov typu zvieratká pomáhajú triediť odpad, rozdaním ceruziek, omaľovánok, vysvetlením, že kontajnery triedeného odpadu majú svoje presné farby.
Ako si predtavujete konečnú métu?
- Vyškoliť celé Slovensko a dostať znalosti Slovákov o odpadoch na úroveň, povedzme, Rakúšanov. Aj keď je to otázka dlhých rokov. Rozdiely vo vnímaní triedenia na malom území SR sú obrovské, najmä na východe je povedomie obyvateľstva nízke. Niekde triedenie zaviedli len pred pár mesiacmi, kým v mnohých mestách a dedinách naopak triediť vedia. Takže pokračovať a hľadať nové formy školení (okrem detí, učiteľov a environmentálnych pracovníkov) aj zamestnancov firiem, učiť o triedení na podujatiach miest a obcí (dni zdravia, jarmoky, dni mesta a podobne), pokračovať v projekte „Zodpovedná spoločnosť“ (zodpovedná firma, zodpovedná obec, zodpovedná škola). Konečnou métou teda bude, ak človek pochopí, že pre prírodu je najlepšie netvoriť žiaden odpad. A ak ho už vytvorím, tak ho vytriedim. Tak sa budem správať zodpovedne.
