„Napríklad, Česi začali s nábehom a zmenou systému už v roku 1991 - aj keď najskôr len formou dobrovoľnej dohody – a už v roku 1993 založili spoločnosť EKO-KOM , ktorá dnes zastupuje komplexnú zodpovednosť výrobcov odpadov za vyprodukovaný odpad. U nás jedenásť OZV začalo plne financovať zber a odvoz triedeného odpadu až od 1. júla.“
Zároveň Hana Nováková doplnila, že rovnaký náskok získali Česi v prijatí moderného zákona o odpadoch a že ďalších približne 20 rokov časového náskoku pred Českom zaznamenávajú západoeurópske krajiny. Podľa nej sa práve tieto fakty podpísali pod všeobecné konštatovanie, že „Slováci sa najskôr musia naučiť triediť“.
Anketa v mieste bydliska
Minister životného prostredia László Sólymos potvrdzuje (opierajúc sa o komplexnú informáciu zo samospráv), že priemerný Slovák dnes separuje len osem percent zo svojho komunálneho odpadu.
Autor tohto článku žije v tehlovom päťposchodovom dome a pokúsil sa overiť ministrove vyhlásenie. Položil niekoľko otázok desiatim susedom. Deviati odpovedali, že svoj odpad separujú, desiaty, že triedi, keď sa mu chce. Na našom stanovisku stoja štyri kontajnery so zmiešaným odpadom, k tomu jeden na plasty a jeden na papier. Asi sto metrov od vchodu je pri inom stanovisku umiestnená zberná nádoba na zber skla. Z deviatich „separujúcich“ nikto nekompostuje, dvaja zbierajú použitý olej a šiesti priznali, že vždy zájdu o sto metrov ďalej, k spomínanému kontajneru na sklo. Plus dvaja z nich (presnejšie jeden a pol, lebo jeho druhá polovica si nebola postupom istá) poctivo oddeľujú zmiešané časti obalov a tiež triedia elektroprístroje, či batérie. Všetci sa však po bližšom spoločnom zamyslení zhodli, že si nie sú celkom istí, čo vlastne vhadzovať do kontajnerov s plastmi, aby „to bolo možné bez problémov recyklovať“, viac si veria s papierom a sklom...
Esteticky príťažlivé kontajnery
V tejto súvislosti je zaujímavé presadzovanie budovania podzemných (polopodzemných) kontajnerov, hoci pôsobia esteticky a moderne.
Na západe patria k štandardu, na Slovensku v období, keď sa financovanie presunulo výhradne na výrobcov, boli a stále sú tieto typy kontajnerov predmetom vyjednávania medzi samosprávami a OZV. Obce ich samozrejme chcú, podľa možnosti okamžite. Organizácie zodpovednosti výrobcov neodmietajú ich financovanie v budúcnosti, ale dnes o tomto kroku financovania hovoria ako o predčasnom.
„Najskôr sa separovanie odpadu a ochota obyvateľstva triediť musí našim ľuďom dostať do krvi,“ nadväzuje generálna riaditeľka spoločnosti ENVI-PAK. „Tak ako sa človek ráno potrebuje umyť, tak by si mal zautomatizovať, že v určitý čas treba vyniesť vytriedený domáci odpad tam, kde je to aj z ekonomického pohľadu pre spoločnosť výhodné. Naši klienti – výrobcovia – sa, samozrejme, nebránia platiť za triedený odpad v prípade, že svoje peniaze nebudú považovať za zbytočne vyhodené.“
Ako to bolo v Česku a čo urobili "naši susedia" pred niekoľkými rokmi?
„Najskôr rozmiestnili zberné nádoby k domovom ľudí,“ pokračuje H. Nováková. „Potom ten priestor začali zahusťovať ďalšími kontajnermi. "Nebuďte líní, třiďte odpad," nabádali ľudí a vzdelávali ich. Potom, postupne, začali kontajnery posúvať ďalej od domov. V obciach a mestách sa časom ustálila prirodzená optimálna sieť a vytvorili podmienky, v ktorých zberné spoločnosti mohli odvážať obsah plných, nie poloprázdnych 1100 litrových kontajnerov!“
Až nasledujúci krok
H. Nováková zdôrazňuje, že podzemné (polopodzemné) kontajnery vníma ako nasledujúci krok, ktorý v budúcnosti Slovensko čaká. V tejto súvislosti pripomína, že ich výstavba nie je lacná. Za väčší problém však považuje, že štandardné objemy kontajnerov sa pohybujú od troch do piatich kubických metrov, a treba ich pravidelne vyprázdňovať. Podľa riaditeľky OZV je v tomto prípade potrebné položiť si otázky: „Má zmysel zaviesť tento typ kontajnerov, ak ľudia nie sú naučení správne triediť? Najmä ak ich zavedenie vyžaduje investície do novej techniky na výsyp a zber? Naozaj sa to oplatí?“
