Dampovanie cien ničí triedený zber a recykláciu odpadu

Tie za triedenie odpadu platia zberovým spoločnostiam. Občania si teda za tieto služby zaplatia už pri kúpe samotného výrobku. 

Slabo regulované odvetvie zo strany štátu znamená, že na malom slovenskom trhu je príliš veľa OZV. Konkurenčný boj deformuje trh tým, že tlačí na znižovanie cien. To spôsobuje nedostatok peňazí v systéme. Pritom OZV financujú skutočné náklady na zber, dotriedenie a recykláciu odpadov z obalov. To nie sú žiadne fiktívne činnosti. Ak v dôsledku konkurenčného boja nemajú dostatok financií, znemožňuje to správne nakladanie s odpadom. Ten následne môže skončiť na skládke bez ďalšieho využitia. Zväz odpadového priemyslu upozorňuje, že celý systém tým kolabuje a prestáva plniť funkciu pre ktorú vznikol.

„Bez funkčného systému financovania cez OZV nevieme zabezpečiť triedený zber pre samosprávy a občanov. Mnohé OZV oslovujú výrobcov dumpingovými cenami. Výrobcovia zaplatia menej peňazí, čím v systéme zákonite musia chýbať. Často preto robíme iba nevyhnutné minimum, keďže na ďalší rozvoj nemáme zdroje. Samosprávy náklady na triedenie odpadu zo zákona  dofinancovať nemôžu a tak prešľapujeme na mieste. Európske ciele v oblasti recyklácie sa nám rýchlo vzďaľujú,“ hovorí Marián Christenko, generálny riaditeľ KOSIT a 1. viceprezident Združenia odpadového priemyslu.

Kým výrobcovia obalov platia v členských štátoch EÚ za tonu plastov recyklačné poplatky vo výške 630 EUR (Rakúsko), 346 EUR (Francúzsko) alebo 426 EUR (Belgicko), niektoré slovenské OZV nemajú problém rovnakú službu ponúkať za 100 – 190 EUR na tonu. A v prípade nespokojnosti výrobcu cenu ešte znížiť. 

Podľa štúdie Inštitútu environmentálnej politiky „Ako pretriediť triedený zber“ je systém triedeného zberu na Slovensku nestabilný. Dôvodom je každoročný presun veľkého množstva miest a obcí medzi OZV, ktoré triedený zber financujú. Tento problém narastá v období kedy môžu výrobcovia vypovedať zmluvy s OZV. 

Michal Kaliňák, ústredný riaditeľ kancelárie ZMOS a člen prezídia ZOP: „Takýto systém triedeného zberu spôsobuje samosprávam problémy. Mnohé z nich menia svoju OZV každý rok. Chýba kontinuita vo financovaní, s čím prichádza neistota a nestabilita, ale aj pri zabezpečovaní vzdelávacích aktivít. V konečnom dôsledku na to doplácajú obyvatelia v podobe zníženej kvality triedeného zberu. Ani si nestihneme nastaviť s OZV spoluprácu a už prichádza koniec roka a výpoveď zmluvy. Nehovoriac o tom, že mnohé obce sú dlhodobo nezazmluvnené. Napríklad aktuálne, na začiatku júla, vieme o 6 samosprávach, ktoré nemajú zmluvu s OZV.“

S tým súhlasí aj Michal Sebíň, riaditeľ OZV NATUR-PACK a člen prezídia ZOP dodáva, že  nepochopiteľné, keď rastú ciele zberu a recyklácie a nároky štátu a samospráv: „Každý rok sa stupňujú požiadavky na  viac nádob a častejší vývoz. Ale každý rok sa nájdu OZV, ktoré nemajú problém recyklačné poplatky pre kľúčových výrobcov znižovať. Výrobcovia si neuvedomujú, že konečná zodpovednosť pri výbere OZV a plnenie povinností za triedený zber je vždy iba na nich. OZV môže prísť o autorizáciu, ale riziko pokuty nesie vždy výrobca.“

Samotní výrobcovia takisto upozorňujú na fakt, že sa recyklačný poplatok stáva nástrojom konkurenčného boja. Pritom ide o vynútenú platbu zo zákona, nepriamu daň. Rádovo rozdielne recyklačné poplatky, často aj v rámci jednej OZV, následne vedú k deformácii. Pritom sú v zákone zakotvené princípy transparentnosti. Povinnosť zverejňovať recyklačné poplatky na webovej stránke OZV a povinnosť nediskriminácie. 

Prax ukázala, že niektoré OZV podliezajú vlastné recyklačné poplatky s cieľom prebrať výrobcov od konkurencie. Potom nemajú peniaze na financovanie triedeného zberu a recyklácie! To je podľa Zväzu odpadového priemyslu neprijateľné.

„Výrobcovia v rámci jednej OZV by mali platiť rovnaké recyklačné poplatky, čo vo svojom stanovisku potvrdilo aj Ministerstvo životného prostredia SR. Aj preto sme podnikli právne kroky za účelom identifikovania OZV, ktoré príslušné požiadavky zákona nerešpektujú a oslabujú tým systém triedeného zberu,“ dodáva Michal Sebíň.