Ilustračná snímka.
Pred niekoľkými týždňami priniesli Obecné noviny informáciu, že dobrovoľníci z iniciatívy Vezmi si ma vyzbierali a vyniesli zo slovenskej prírody 1800 vriec plus 3 tony ďalšieho odpadu. Takýto výsledok bol dosiahnutý v období od začiatku vzniku spustenia iniciatívy v polovici roka 2019.
Pokúsme sa postaviť k týmto výsledkom trochu inak ako len z pohľadu čísiel.
Čo „našepká“ človeku, aby opotrebovanú pneumatiku, vnútorné tapacírovanie auta, porcelánový riad, topánky, textílie, hračky či elektroniku odhadzoval do lesa? Prečo to robí, keď slovenské obce podľa zákona vybudovali zberné miesta pre obyvateľov k nakladaniu s takýmto odpadom, alebo iným spôsobom zabezpečili, aby ich mohli bezplatne na konkrétnom mieste uložiť? Pripomeňme, že ide o odpad, ktorý nepatrí do kategórie s možnosťou triediť ho vhodením do niektorého z farebných kontajnerov, alebo kontajneru so zmesami.
Začínajúce smetisko sa rozrastie
Zo skúseností je známe, že keď niekde v prírode leží pohodený odpad, časom sa toto miesto zmení z rozrastajúceho smetiska až do rozmerov čiernej skládky. Malá kopa pýta viac. Pochybným zdôvodnením alebo akýmsi vnútorným ospravedlnením aj hriešnika so šancou na zmenu myslenia býva, že „veď tam predsa aj tak bol bordel“.
„Isteže sa intenzívnou osvetou snažíme vplývať už na deti v materských školách, ale tiež cez obyvateľov miest a obcí až po zamestnancov vo firmách, aby najskôr pochopili zmysel triedeného zberu,“ hovorí Katarína Kretter z Organizácie zodpovednosti výrobcov ENVI - PAK, ktorá je zakladateľkou iniciatívy Vezmi si ma. „Za 18 rokov rôznych foriem vzdelávania sme vyškolili tisíce detí či dospelých. Táto práca ale nikdy neskončí. Prijať triedenie a následnú recykláciu ako svoj osobný postoj k svetu a hlavne k svojmu okoliu je postupný proces, v prípade vnímania mnohých ľudí proces trvajúci roky. Podobne je to aj v prípade čistenia prírody od pohodeného odpadu. Dôležité je, aby nás samotné znečistenie nenechalo ľahostajnými. Rovnako, samozrejme, ani naše deti za výchovu ktorých nesieme zodpovednosť. Veríme predsa prirodzenému správaniu sa človeka, že jednotlivec môže vlastným príkladom najlepšie prispieť k tomu, aby stále viac ľudí prestalo v prírode bezmyšlienkovito zanechávať vôkol seba odpad.“
Zálohovanie PET fliaš a plechoviek sotva vyrieši pohodený odpad v prírode
Samozrejme, že sa iniciatívou Vezmi si ma medzi vyzbieraným odpadom v prírode našlo aj množstvo plastov, plechoviek, skla či papiera. Odpadu, patriaceho po vytriedení do farebných kontajnerov.
Autora týchto riadkov ako človeka, ktorý chodí do prírody minimálne dvakrát týždenne aj v čase vlády kovidu, v tejto súvislosti prekvapil argument zástancov zálohovania PET fliaš a plechoviek, že po spustení zálohovania sa Slovensko stane čistejšie. Ponechajme stranou diskusiu, či Slovensko ako štát bude čistejšie. Rozhodne však tvrdím, že spustením zálohovania od budúceho roka sa nemá prečo stať čistejšou slovenská príroda! Čistejšou sa môže stať len vtedy, keď jej ešte viac pomôžu ďalší turisti a návštevníci, teda ľudia, ktorých nenechá ľahostajnými pohodený plast, plechovka, cigaretový špak či pneumatika! Keď ich postupne bude čo najviac!
Neverím, že by napríklad bezdomovec prišiel zbierať PET fľaše alebo plechovky do lesa kvôli tomu, aby ich zaniesol do obchodu, kde za kus dostane 15 centov. Neverím nielen preto, že väčšinu podobného „tovaru“ obchody neprevezmú kvôli znečisteniu respektíve znehodnoteniu (pokrútené fľaše i plechovky)! Rovnako neverím na objavenie sa nateraz neznámeho druhu bezdomovcov, v ktorom by sa v čase osobnej núdze mohli prebudiť city „vrelého“ vzťahu k čistej prírode a začne napríklad v zelených porastoch vyhľadávať také miesta, kde sa povaľujú PET fľaše alebo plechovky!
Naopak si myslím, že pre bezdomovcov bude vítanou príležitosťou cesta k najbližším žltým kontajnerom v meste, do ktorých obyvateľstvo vyhadzuje plasty s plechovkami. A odtiaľ s vytiahnutým „tovarom“ sa vynasnažia čo najskôr zorientovať, či nimi ponúkaná „kvalita“ zodpovedá požiadavke litery zákona, ktorou operuje obchodník.
