Na snímke archeologický výskum kaštieľa v Bytči, v ktorom sídli Štátny archív SR. Výskum realizuje Považské múzeum zriaďované Žilinským samosprávnym krajom pod vedením archeologičky Zuzany Stanekovej. Foto: TASR - Erika Ďurčová
Múry staršieho stredovekého hradu objavili archeológovia pri výskume kaštieľa v Bytči, v ktorom sídli žilinský Štátny archív. Podľa archeologičky Považského múzea v Žiline Zuzany Stanekovej sú nálezy v sondách na nádvorí kaštieľa spred roka 1574, keď vystavali kaštieľ v dnešnej podobe.
"Kaštieľ patril Jurajovi Turzovi, v podstate druhému najmocnejšiemu človeku v Uhorsku, a materiálna náplň archeologického výskumu je veľmi luxusná. Máme nádhernú novovekú aj staršiu novovekú keramiku. Skutočne ide o luxusný tovar. Napríklad fajky a niekoľko mincí, väčšinou zo 17. a 18. storočia. Objavili sme aj množstvo malých nádob, čo považujeme za lekárnické mištičky, v ktorých sa zrejme miešali medikamenty. Myslím si, že keď sa budeme zaoberať spracovaním tohto materiálu, bude to veľmi prínosné pre vedu aj pre nás osobne," povedala Staneková.
Doplnila, že prvý archeologický výskum v kaštieli bude pokračovať aj na budúci rok. "Začneme v jarných mesiacoch a sústredíme sa na výskum nádvoria, kde sa ukázali najzaujímavejšie situácie práve pre históriu celého objektu. Na celom nádvorí pôjde dole dlažba, betón a potom sa vytypujú archeologicky zaujímavé miesta," dodala Staneková.
Riaditeľ Považského múzea v Žiline Michal Jurecký pripomenul, že genéza archeologického výskumu sa začala rozhodnutím vlastníka objektu, Ministerstva vnútra (MV) SR, o obnove kaštieľa. "Súčasťou obnovy je vždy výskum. Či už archeologický, historicko-stavebný alebo reštaurátorský. Všetky tieto výskumy boli predpísané a MV prizvalo k memorandu Žilinský samosprávny kraj (ŽSK), rôzne inštitúcie a viaceré múzeá, aby boli efektívne využité zdroje v kraji," vysvetlil Jurecký.
Archeologický výskum kaštieľa v Bytči sa začal koncom júla v súlade s rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu v Žiline. Realizuje ho PM pod vedením archeologičky Stanekovej, odborne sa na ňom podieľajú archeológovia Danka Majerčíková z Kysuckého múzea a Marek Both zo Slovenského národného múzea v Martine.
