Na oficiálne predstavenie strategického dokumentu Zelenšie Slovensko- Envirostratégia 2030 dnes okrem odbornej verejnosti a médií prišiel aj generálny riaditeľ pre oblasť klímy Európskej komisie Mauro Raffaele Petriccione.
Je to pre Slovensko veľká česť a ocenenie profesionálnej práce ministerstva životného prostredia. Pettricione zároveň na konferencii odprezentoval strategickú víziu environmentálneho rozvoja Európskej únie do roku 2050 s názvom Čistá planéta pre všetkých. Z nej vychádzajú ostatné strategické dokumenty jednotlivých štátov EÚ na tému klimatickej zmeny a prechodu k zelenému hospodárstvu.
„Vedecké poznatky sú jednoznačné. Klimatické zmeny sa prejavujú v našom každodennom živote a s veľkými možnými dopadmi na ekonomiku ak ich nezastavíme. Jedinou cestou k zachovaniu našej planéty, našej konkurencieschopnosti a prosperity Európy je, že sa staneme vedúcou silou v investíciách do oblastí predstavujúcich budúcnosť. Aby sme sa úspešne zhostili tejto neľahkej úlohy, potrebujeme pripravenosť každého a nikto nesmie zostať pozadu. Preto som tu dnes, aby som predstavil európsku víziu pre klimaticky neutrálnu spoločnosť a prínosne diskutoval so slovenskými predstaviteľmi,“ uviedol Mauro Raffaele Petriccione.
Zmierňovaním zmeny klímy a ďalšími dôležitými environmentálnymi výzvami sa zaoberá Envirostratégia 2030, ktorá ponúka dlhodobý a moderný pohľad na tvorbu environmentálnej politiky na Slovensku. Pri jej príprave sa podarilo za jeden stôl posadiť 160 odborníkov z radov štátneho, súkromného, vedeckého a neziskového sektora a výsledkom je vízia zelenšieho Slovenska, ktorá pomenúva environmemtálne výzvy a stanovuje jasné ciele a opatrenia, ako ich dosiahnuť. V oblasti zmeny klímy si Envirostratégia stanovuje za cieľ znížiť emisie skleníkových plynov a to postupným utlmením výroby elektriny z uhlia, ochranou ekosystémov, podporou nízkoemisnej dopravy, ekologickým vykurovaním domácností, znižovaním energetickej náročnosti priemyslu a domácností a zvýšením využívania obnoviteľných zdrojov energie.
„Dôsledky zmeny klímy sa negatívne prejavujú už dnes extrémnymi výkyvmi počasia, ako sú prívalové dažde, povodne alebo naopak extrémne horúčavy a obrovské suchá. Podľa odhadov len v roku 2013 dosiahli na Slovensku ekonomické straty z extrémov zmeny klímy hodnotu viac ako 1,3 miliardy eur. Už nie je čas iba na diskusie. Zmena klímy prináša aj obrovské príležitosti v podobe investícií do modernizácie, inovácií a nových technológií. Musíme začať už dnes a to najmä výrazným znižovaním emisií,“ povedal štátny tajomník ministerstva životného prostredia Norbert Kurilla.
Ministerstvo životného prostredia dnes prvýkrát oficiálne predstavilo aj novú Štúdiu nízkouhlíkového rastu SR, na ktorej sme spolupracovali so Svetovou bankou.„Od minulého roka ministerstvo pracuje na Nízkouhlíkovej stratégii rozvoja Slovenskej republiky. Prvým krokom k jej príprave bolo vypracovanie nízkouhlíkovej štúdie, ktorá modeluje možnosti znižovania emisií v podmienkach Slovenska do roku 2030 s výhľadom do roku 2050,“ povedal riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky, MŽP SR Martin Haluš.
Štúdia (bez)bolestného prechodu k nízkouhlíkovému Slovenskusi stanovuje cieľ znížiť emisie na Slovensku o 47% v roku 2030 a o 67% v roku 2050. Medzi opatrenia, ktorými to chce dosiahnuť patria zmeny v štruktúre priemyslu, podpora obnoviteľných zdrojov energie, zvyšovanie energetickej efektívnosti (napríklad zatepľovaním budov), ekodizajn či elektrifikácia dopravy.
Všetky tri predstavené dokumenty sa navzájom dopĺňajú a podporujú a majú za cieľ zabezpečiť prechod na uhlíkovo neutrálne a prírode blízke hospodárstvo Slovenska a Európskej únie.
