Ilustračná snímka - vrch Kriváň: (ephoto.sk).
Ministerstvo životného prostredia SR zverejnilo prvý návrh Stratégie environmentálnej politiky SR do roku 2030 – Envirostratégia 2030.
Dokument nastavuje systémové riešenia pre najväčšie environmentálne výzvy Slovenska, akými sú kvalita ovzdušia, odpady a lesy, ktoré majú ambíciu zlepšiť kvalitu životného prostredia a prispieť k zlepšeniu zdravia obyvateľstva. Stratégiu pripravil Inštitút environmentálnej politiky Ministerstva životného prostredia SR na základe podnetov od 160 odborníkov a takmer 800 námetov od verejnosti.
„Už dlhšie pociťujeme potrebu zjednotiť environmentálne pravidlá pre rôzne sektory, zlepšiť spoluprácu a vyriešiť kompetencie medzi rezortmi. Tieto otázky sú stále akútnejšie aj vzhľadom na problémy spojené s dôsledkami klimatickej zmeny, suchom, kvalitou ovzdušia, ochranou biodiverzity alebo environmentálnym vzdelávaním,“ uviedol minister životného prostredia László Sólymos. Návrh novej envirostratégie považuje minister za dobrý základ pre vytváranie strategického rámca v oblasti ochrany životného prostredia. László Sólymos zároveň oceňuje, že dokument vznikal v spolupráci s veľkým množstvom odborníkov z iných rezortov, odborných inštitúcií, podnikateľského sektora a občianskej spoločnosti.
Dokument Envirostratégia 2030 pripravil Inštitút environmentálnej politiky na základe podnetov od 160 odborníkov. Pri tvorbe stratégie inštitút zohľadňoval takmer 800 námetov od verejnosti. Medzi hlavné opatrenia, ktoré majú ambíciu zlepšiť kvalitu životného prostredia a mnohokrát aj zdravia obyvateľstva, patrí zjednodušenie systému a dodržiavanie bezzásahovosti v najvyššom stupni chránených území, udržateľná ťažba dreva, podpora obehovej ekonomiky a motivačný systém poplatkov za odpad. Ďalšími opatreniami sú odklon od skládkovania, útlm výroby energie z uhlia a zavedenie environmentálnej výchovy do formálneho vzdelávania.
Podľa štátneho tajomníka rezortu životného prostredia Norberta Kurillu je dokument výborným odrazovým mostíkom aj pri prechode na zelenú ekonomiku. „Princípy zelenej ekonomiky, ktorej súčasťou je aj obehové hospodárstvo, sa musia uplatňovať už od spolupráce s dizajnérmi a výrobnými spoločnosťami, čím sa podporí ekologická výroba tovarov a produktov, predĺži ich životnosť, cez minimalizáciu spotreby až po triedenie a recykláciu a znovuvyužitie odpadov v hospodárstve,“ vyhlásil Kurilla. Ako ďalej doplnil, zelené verejné obstarávanie musí byť pre vybrané kategórie záväzné a zjednodušené cez pripravené formuláre podľa obstarávaných produktov tak, aby bolo všetkým verejným obstarávateľom zrozumiteľné spolu so všetkými jeho výhodami počas celého životného cyklu využívaných tovarov a služieb. „Takéto a ďalšie podobné systémové opatrenia navrhuje nová Envirostratégia 2030,“ dodal Norbert Kurilla.
Podľa riaditeľa Inštitútu environmentálnej politiky Martina Haluša začal koncom novembra proces strategického environmentálneho hodnotenia dokumentu, ktorý by mal trvať do konca marca 2018. Následne bude dokument predložený do medzirezortného pripomienkovania a na schválenie vládou SR. „Dokument bol spracovaný z takmer 100 podkladových dokumentov od členov pracovných skupín, ale aj z analýz Inštitútu environmentálnej politiky, ktorý má zostavenie Envirostratégie 2030 pod gesciou. Stratégiu sme sa snažili písať tak, aby bola relatívne stručná a čitateľná aj pre širšiu verejnosť“, uviedol Haluš.
Verejnosti je prvá verzia Envirostratégie 2030 k dispozícii na stránke Ministerstva životného prostredia SR: http://www.minzp.sk/iep/strategicke-materialy/envirostrategia-2030/
