Ako si mestá a obce môžu pomôcť pri triedení kuchynského odpadu

Zber kuchynského odpadu bude od budúceho roka povinný vo všetkých slovenských mestách a obciach. To je dôvod, pre ktorý nezaškodí informácia o postupe talianskych ostrovanov (https://www.menejodpadu.sk/ake-su-skusenosti-so-zavedenim-zberu-kuchynskeho-odpadu/) pri budovaní intenzívneho systému triedenia kuchynského odpadu. V Pantallerii nekončí ani kilogram bioodpadu (vrátane kuchynského odpadu) medzi zmiešaným komunálnym odpadom (KO). Na rozdiel od Slovenska, kde stále končí na skládkach alebo v spaľovniach ako 40 a viac percentný podiel zmiešaných KO.

Pred piatimi rokmi začali postupne odstraňovať kontajnerové stojiská

Ostrovania si najskôr pripravili plán nakladania s odpadom. Jeho základom bolo zmeniť myslenie obyvateľstva Pantallerie, rovnako ako existujúcu schému dovtedajšieho zberu komunálnych odpadov, z ktorého dovtedy triedili sotva 20 percent.

So zásadnými praktickými krokmi začali pred piatimi rokmi, keď postupne odstránili kontajnerové stojiská a kompletne ich nahradili sadou 40-litrových nádob. Tými boli vybavené jednotlivé domy. Nádoby obsahovali a stále obsahujú RFID čípy, čo umožňovalo sledovať a kontrolovať zber, množstvo vyvezeného obsahu a podobne. Získané dáta slúžili a naďalej slúžia na zlepšenie sa správania domácností pri dôkladnejšom, a tiež umožňujú samospráve lepšie komunikovať s konkrétnou domácnosťou. Pre zabezpečenie vysokej čistoty kuchynského odpadu boli so zbernými nádobami na bioodpad a kuchynský odpad domácnostiam distribuované perforované košíky s kompostovateľnými vreckami na samotný zber. Okrem iného sa takto zabezpečila aj hygienická manipulácia pri tejto činnosti. Obsah zberných nádob sa odvážal(a dosiaľ odváža) v letných mesiacoch trikrát v týždni, v zimných už nie tak často, kým ostatné nádoby s odpadmi sú vyprázdňované po celý rok raz do týždňa.

Ako spracúvajú vyzbieraný odpad?

Odvezený kuchynský odpad spracúvajú na ostrove v kompostárni s kapacitou 1000 ton ročne. Zariadenie časť bioodpadu premieňa na bioplyn a časť na kompost. Bioplyn sa ostrovania chystajú využívať ako zdroj pohonných látok. Kompost ako hnojivo priamo aplikujú do poľnohospodárskej pôdy. V tejto časti Európy je to dôležité aj v kontexte boja s eróziou pôdy a rozširovaním púšte.

Slovenská novela o bioodpadoch má razanciu, ale...

Vráťme sa na Slovensko. S otázkou, či koncom minulého roka parlamentom prijatá „novela zákona o odpadoch vo vzťahu k bioodpadom...“, je odborníkmi vnímaná ako dostatočne razantná a mala by prebudiť stávajúcu letargiu k triedeniu bioodpadov (vrátane kuchynského odpadu) v slovenskej spoločnosti, sa Obecné noviny obrátili na jednu z vedúcich osobností v oblasti spracovania kuchynského odpadu, Mariána Kobolku z JRK Slovensko. „Podľa nás novela formuluje povinnosti dostatočne razantne,“ odpovedal. „Dokonca je prísnejšia ako v iných krajinách.“

M. Kobolka však doplnil, že je málo efektívne, keď má spoločnosť prísny zákon, ale nie zabezpečenú jeho kontrolu. „Pritom ekonomika odpadov hovorí jednoznačne,“ upozornil. „Z tohto pohľadu by sme vlastne možno ani nepotrebovali žiadny zákon, keby sme zobrali do rúk obyčajné kalkulačky. Kvalitné a intenzívne triedenie bioodpadov z komunálnych odpadov, hlavne BRKO (biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov – pozn. pš) z bytoviek, predsa dokáže významne usporiť zvyšujúce sa náklady na skládkovanie! Kompostovanie je najlacnejší a zároveň zmysluplný spôsob nakladania s odpadmi. Samozrejme, len ak je správne navrhnutý celý systém ich zberu a zhodnocovania.“

Odborník JRK Slovensko tiež upozornil na environmentálny aspekt kompostovania, ktorým spoločnosť významne znižuje tvorbu skleníkových plynov, čo neplatí v prípade skládok alebo spaľovní, teda konečného cieľa zmiešaných KO...

V čom je novela „nedotiahnutá“?

„V novele za menej pozitívne považujeme, že v nej absentuje vzťah prepojenia BRKO a úpravy zmiešaného komunálneho odpadu pred skládkovaním,“ hovorí M. Kobolka, „Podľa nás by mal byť navrhnutý jednoznačný vzorec v prípade, ak samospráva vytriedi a dostatočne zníži množstvo BRKO v zmesovom KO, ktorý by nemusel ísť na nákladnú mechanicko-biologickú úpravu odpadov.“

Návrh mestám a obciam

Na otázku, čo by poradil slovenským obciam pri akceptovaní „novely zákona o odpadoch vo vzťahu k bioodpadom...“, zaznela Kobolkova odpoveď, že by sa čo najskôr mali spojiť so skúsenými odborníkmi z praxe. „Tento druh odpadu má mnohé špecifiká, ktoré sa týkajú zberovej infraštruktúry, intervalov zberu, znečistenia, zberovej techniky, komunikácie s obyvateľstvom a aj samotného zhodnocovania,“ zdôraznil. „Existuje viacero funkčných modelov a riešení, ktoré umožnia vyhnúť sa negatívnym výsledkom. Patrí medzi ne nedôvera ľudí, neochota triediť, znečistený zber, vysoké náklady atď. Ak si však obce a ľudia najskôr ujasnia vlastný plán krokov a stratégiu, dokážu úspešne zvládnuť svoju novú povinnosť. Nákup nádob na zber BRKO nestojí na prvom, ale možno až na poslednom mieste dobrého plánu.“