Ilustračná snímka.
Slovensko by do roku 2035 malo znížiť skládkovanie komunálnych odpadov na 10 percent. Podarí sa nám nasmerovať k tomuto cieľu iba tým, keď od januára budúceho roka začneme triediť rozložiteľný kuchynský bioodpad?
Častou odpoveďou na takto položenú otázku je, že by pomohlo, keby vytriedený bioodpad, vrátane kuchynského, odbudol z odpadu zmesového, v ktorom dnes reprezentuje vyše 40 percent. A keby zároveň približne rovnakým rastom ako v posledných rokoch pokračovalo rozbehnuté triedenie plastov, papiera, skla, kovov a nápojových kartónov. To všetko zrátané by malo vytvoriť predpoklad k podstatnému zníženiu skládkovania v nasledujúcich rokoch. Plus, samozrejme, včas rozhodnúť, či vôbec a ako rýchlo si v vymôcť aj výstavbu zariadení, ktoré spaľovaním zmesového komunálneho odpadu vyrábajú teplo (energiu).
Základné riešenia bioodpadov
Environmentálne riešenie predpokladá, že kuchynský bioodpad, aj bioodpad ostatný, by mali byť využité na výrobu bioplynu alebo pri príprave kompostu v poľnohospodárstve, keďže v pôde klesá podiel uhlíka. Takto upravený by podľa názoru odborníkov nemusel končiť na skládkach.
Pohľad britského odborníka
Kritický pohľad na túto problematiku však ponúkajú niektorí vedci, ktorí sa možnosťami spracovania kuchynského bioodpadu a vôbec bioodpadu zaoberajú. Jedným z nich je prof. Stephen Jenkinson z Manchester Metropolitan University, ktorý má dlhoročné skúsenosti s riadením odpadového hospodárstva v spoločnosti zastrešujúcej spracovanie odpadov v miliónovom Manchestri. Upozorňuje, že vo Veľkej Británii, ktorá je spomedzi európskych krajín považovaná za jednu s najrozvinutejším systémom spracovania bioodpadu v kompostárňach a bioplynových staniciach, stále ročne končia milióny ton takto vyzbieraného bioodpadu na skládkach! Podľa neho preto, lebo získané produkty z jeho spracovania sú nateraz neumiestniteľné na trhu! Napríklad energia vyrobená z bioplynu, ktorý predovšetkým uprednostňujú zástancovia politiky environmentálneho spracovania bioodpadov, je niekoľkonásobne drahšia ako trhová cena energie. A takisto, na druhej strane, profesor upozorňuje na skutočnosť, že v poľnohospodárstve má organický uhlík, vyprodukovaný v kompostárňach, nízku hodnotu kvôli nízkej hodnote vstupných bioodpadov, a aj ich následného spracovania v kompostárňach: bioodpad býva napríklad kontaminovaný mikroplastmi a plastmi vôbec, dusičnanmi a podobne. Podľa neho súčasná finančná situácia spracovateľov nie je dobrá, a ich spracovateľské zariadenia rýchlo strácajú na hodnote.
Pritom po zvážení pre a proti v obidvoch hlavných spôsoboch odporúčaného spracovania bioodpadov však skôr uprednostňuje kompostovanie pre poľnohospodárov pred výrobou bioplynu.
Koľko zariadení energetického zhodnocovania potrebujeme?
Vráťme sa na Slovensko. Stále ostáva nezodpovedanou otázka, či vláda dá jednoznačnú odpoveď na otázku: Vystačíme si v najbližších rokoch iba s dvomi existujúcimi spaľovňami, vyrábajúcimi teplo? Pred dvomi rokmi konštatoval generálny riaditeľ zbernej spoločnosti Kosit Marián Christenko, že Slovensko potrebuje postaviť nové spaľovne na likvidáciu 500-tisíc ton komunálnych odpadov ročne. Pripomeňme, že ak bratislavská spaľovňa v súčasnosti likviduje približne 130-tisíc ton odpadov ročne a košický Kosit 100-tisíc ton, potom mal Christenko na mysli výstavbu štyroch nových kapacitne porovnateľných spaľovní rozmiestnených po území SR, v ktorom by bol zhodnocovaný zmesový komunálny odpad. Teda odpad, ktorý by prevyšoval povolené percento skládkovania.
Iní odborníci, napríklad z prostredia triedenia odpadov však pripúšťali a dosiaľ pripúšťajú možnú výstavbu maximálne dvoch spaľovní zhodnocovania odpadov s kapacitou spracovania približne na úrovni košickej alebo bratislavskej.
Ako reaguje europarlament, ako miestne obyvateľstvo ?
Za posledných tridsať rokov sa však u nás nepostavilo žiadne zariadenie tohto druhu. Medzitým ale čoraz zelenšie orientované európske parlamenty v čoraz širšom rozsahu prezentujú rastúcu kritiku (aj) voči moderne navrhovaným spaľovní na spracovanie energeticky zhodnocujúcej likvidácie odpadov. Operujú argumentmi, že sú iba prechodnou etapou k jedine udržateľnej forme riešenia osudu komunálnych odpadov. Ich politický tlak sa možno v nasledujúcich rokoch prejaví aj v tých západoeurópskych štátoch, ktoré energetické spaľovanie u seba už dávnejšie presadili a dosiaľ presadzujú. V štátoch na východ od nich však okrem Poľska cítiť pretrvávajúcu nedôveru verejnosti voči novej výstavbe podobných zariadení, čo sa nedávno prejavilo napríklad v Zavare pri Trnave, kde obyvatelia odmietajú výstavbu Centra cirkulárnej ekonomiky (CCE) v extraviláne obce. Zámer postaviť CCE na spracovanie odpadu ohlásila akciová spoločnosť ewia, ktorej generálnym riaditeľom je Marián Christenko.
V zmesových kontajneroch päťkrát menej smetí
V každom prípade ostáva métou oných 10 percent, ku ktorým by sme sa mali z dnešných vyše 50 percent postupne dopracovať do roku 2035. Z praktického pohľadu to znamená, že v kontajneroch so zmesovým odpadom skončí vtedy päťkrát menej odpadu ako dnes! Samozrejme so zohľadnením tohto podielu vzhľadom na celkový rast odpadov.
