Nejeden z nás už počul povzdychy o tom, že načo vlastne triediť, keď aj tak všetko končí na skládkach, lebo recyklácia je buď príliš drahá, alebo produkty z nej nie sú dostatočnej kvality a podobne.
Väčšina ľudí veľmi dobre vie, že to nie je pravda (ukazujú to aj fakty o narastajúcom triedenom zbere), avšak stále sa nájdu takí, ktorí týmto rečiam veria. OZV ENVI - PAK pravidelne vzdeláva ľudí v otázkach triedenia odpadu, a práve preto dnes, 18. marca, kedy je Svetový deň recyklácie, sa naskytá príležitosť, aby sme tieto mýty s pomocou odborníkov vyvrátili a aby odpad nemusel skončiť na skládke ako nevyužitá surovina, ale aby sa ďalej spracoval.
Ako informuje OZV ENVI - PAK, organizácia zodpovednosti výrobcov, ktorá zabezpečuje triedený zber vo väčšine miest a obcí Slovenska, recyklácia je proces, pri ktorom sa opätovne využívajú už použité materiály, šetria sa prírodné zdroje a znižuje sa množstvo odpadov uložených na skládke, čo prispieva k znižovaniu emisií skleníkových plynov aj k ochrane životného prostredia.
Triedený zber sa neustále zlepšuje
Podľa dostupných údajov v roku 2021 skončilo na skládke 41 % komunálneho odpadu, 49 % sa zrecyklovalo a 9 % energeticky zhodnotilo. V roku 2025 by sme mali podľa cieľov Európskej únie recyklovať už 55 % komunálneho odpadu. K naplneniu tohto cieľa môže výrazne napomôcť nielen zavedenie zberu kuchynského bioodpadu, ale aj lepšia miera triedenia komodít, akými sú papier, sklo, plast, kovové obaly a nápojové kartóny. „Až 80 % komunálneho odpadu dnes vieme veľmi dobre recyklovať. Napríklad sklo sa dá recyklovať takmer donekonečna, na skládke by sa však rozkladalo tisíce rokov. Do skupiny dobre recyklovateľných materiálov patrí aj papier, kovy a niektoré druhy plastov. Aj preto je dôležité apelovať na ľudí a neustále ich vzdelávať v oblasti triedenia, aby si uvedomili dopad svojich aktivít na životné prostredie,“ vysvetľuje Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK a dodáva: „Aj napriek tomu, že témy triedenia a recyklácie sú medzi verejnosťou čoraz populárnejšie, stále sa pri nich stretávame s viacerými mýtmi, ktoré ľudí zavádzajú.“ Nižšie teda ponúkame prehľad tých najčastejších.
Vytriedený odpad určený na recykláciu nekončí na skládke
Jedným z mýtov, ktorým ľudia veria, je ten, že vytriedený odpad určený na recykláciu nakoniec aj tak končí na skládke. Tento názor je, samozrejme, omylom, keďže všetok vyzbieraný triedený odpad je evidovaný a s druhotnými surovinami sa ďalej obchoduje – odovzdávajú sa na ďalšie spracovanie recyklátorom. “Zberová spoločnosť musí dokladovať, čo sa s odpadom deje po dotriedení. Je zakázané ho skládkovať,” vysvetlila Katarína Kretter s tým, že pokiaľ však obsahuje veľa nečistôt (viac ako 25 %), teda keď ľudia netriedia úplne zodpovedne, vtedy sa už nemôže považovať za triedený zber a až vtedy končí na skládke odpadu.
Legenda o jednom aute na všetky suroviny
“Načo to ja triedim, keď aj tak to nakoniec vezme jedno auto...” Aj túto vetu počul už asi každý z nás od niekoho, kto zrejme nie je veľkým nadšencom triedenia odpadu. Niekedy sa môže zdať, že triedenie nemá zmysel, lebo všetky druhy odpadov sa zbierajú spoločne do jedného auta. Neznamená to však, že vytriedený odpad končí na skládke. Ako vysvetľuje OZV ENVI - PAK, niektoré autá na zber odpadu sú viaczložkové a majú niekoľko oddelených zásobníkov, do ktorých sa sypú jednotlivé druhy vytriedených smetí. “Rovnako to platí v prípade odpadu, ktorý je zbieraný do vriec. Vtedy sa na korbu auta môžu nakladať spoločne napríklad vrecia s plastmi aj vrecia s papierom. Odpad sa zváža spoločne z dôvodu úspory počtu zvozov a pohonných hmôt. Alebo sa používa jedno auto dopoludnia na zber papiera a to isté auto príde prázdne popoludní po plasty,” vysvetlila Kretter.
Skládkovanie odpadu nie je najlepšou voľbou a už zďaleka nie lacnou
Ďalším z mýtov je aj ten, že skládkovanie odpadu je tou najlepšou a najlacnejšou možnosťou, preto triedenie a recyklácia nemá zmysel. Na Slovensku končí takmer všetok zmesový komunálny odpad na skládkach, pričom v minulosti boli poplatky za skládkovanie veľmi nízke a stabilné. “Tomuto už odzvonilo a ceny za skládkovanie od roku 2019 prudko rastú. Riešením je preto triedenie odpadu a jeho následná recyklácia. Triedený zber spadá pod rozšírenú zodpovednosť výrobcov a financujú ho výrobcovia prostredníctvom OZV,” uviedla Kretter s tým, že lepšie triedenie v mestách a obciach preto ovplyvňuje aj miestnu cenu za skládkovanie. Ako ďalej doplnila, skládky navyše predstavujú veľkú environmentálnu záťaž, nakoľko sa z nich uvoľňuje metán, zvyšujú sa emisie skleníkových plynov a tie prispievajú ku globálnemu otepľovaniu. Skládky by preto mali byť vždy až poslednou voľbou pri spôsoboch nakladania s odpadmi.
Nie, recyklácia nie je najdrahšia alternatíva
Otázka prílišnej nákladnosti recyklácie je taktiež jednou neprávd, ktorým stále mnohí veria. Veľa ľudí sa obáva toho, že recyklácia je príliš nákladná. Ak však vezmeme do úvahy nielen ekonomické, ale aj environmentálne a spoločenské faktory, tak celkové náklady na recykláciu sú v skutočnosti často nižšie ako náklady spojené so skládkovaním. “Pri recyklácii využívame už existujúce suroviny a tie sú použité na výrobu nových produktov. Tým sa znižujú náklady na získavanie primárnych surovín a nakoniec aj na celkovú výrobu,” vysvetlila Kretter.
Zabudnite na nízku kvalitu recyklovaných produktov
Posledným z najčastejšie spomínaných mýtov je ten, že produkty vyrobené z recyklovaných materiálov sú nižšej kvality. V minulosti sa všetky recyklované výrobky považovali za podradné a nekvalitné. V súčasnosti však moderné technológie umožňujú recyklovať materiály takým spôsobom, aby sa dosiahla rovnaká kvalita ako pri použití primárnych surovín. “Niektoré druhy materiálov, ako napríklad sklo a kovy sa môžu recyklovať takmer donekonečna bez straty kvality. Pri iných materiáloch, ako napríklad plastoch, závisí kvalita recyklovaných materiálov od presného zloženia a prímesí, akými sú napríklad farbivá,” doplnila Katarína Kretter.
