Odhaduje sa, že iba jedna tretina ohorkov z cigariet je vyhodená do koša, zvyšok končí len tak pohodený či už v mestách okolo zastávok, budov, alebo v prírode. Na tom, že to nevyzerá vábne sa asi zhodneme všetci. Prečo teda nevyužiť aj tento, nie najvoňavejší odpad? A dá sa to vôbec?
Cigaretové ohorky sú neodmysliteľnou súčasťou voľne pohodeného odpadu. Podľa niektorých predstaviteľov samospráv tvoria dokonca jeho, čo sa počtu týka, najväčšiu zložku. Tieto tvrdenia potvrdzujú aj analýzy OZV ENVI - PAK, ktorá ich pravidelne vykonáva naprieč Slovenskom. Pritom to, že rozklad jedného ohorku môže trvať 15 rokov, nevedia zrejme ani všetci fajčiari a že ich počet, ktorý denne končí pohodených len tak kade-tade môžeme odhadovať na miliardy, už asi prekvapí väčšinu.
Neznalosť neospravedlňuje
Stále je množstvo ľudí, ktorí sa domnievajú, že čím menší a nenápadnejší odpad, tým rýchlejšie sa v prírode rozloží, resp. nemôže jej až tak uškodiť. To zrejme platí aj o ohorkoch. Mnohí si myslia, že sa v prírode rýchlo rozložia. “Denne sa vyrobí až 15 miliárd kusov cigariet, pričom asi 10 miliárd ohorkov končí v prírode. Tieto filtre sú vyrobené z acetátu celulózy, čo je vlastne plastový materiál a ich rozklad môže trvať až 15 rokov,” uviedol Hugo Repáň zo slovenskej spoločnosti Ecobutt, ktorá sa zaoberá recykláciou cigaretových ohorkov.
Majú potenciál, keď neskončia len tak pohodené
Podľa odhadov iba tretina ohorkov z cigariet je odhodená do koša. “Aj analýzy, ktoré pravidelne robíme, ukazujú, že cigaretové ohorky sú odpad, ktorý ľudia nemajú problém odhodiť do prírody,” uviedla Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie a marketingu spoločnosti OZV ENVI - PAK. “Je bežným štandardom, že pri kúpe dvoch krabičiek cigariet dostane zákazník zapaľovač. Bolo by riešením, keby dostal aj nejakú krabičku, ktorá by ho neobmedzovala a do ktorej by mohol dávať tieto ohorky,” povedal Repáň s tým, že na to, aby sa z nich niečo mohlo stať, je v prvom rade potrebné ich vyzbierať.
Pilotný projekt skúsili v Žiari nad Hronom
Zbierať ohorky nie je jednoduché. Treba nájsť systém, ako sa k nim čo najľahšie dostať. “Zamerali sme sa na miesta, kde sa koncentruje najviac ľudí, ktorí tam fajčia - športoviská, námestia, autobusové zastávky a podobne,” vysvetlil Repáň, kde je najlepšie umiestniť popolníky na zber ohorkov. “Naše popolníky sú odolné, sú z hrubej ocele, aby vydržali mestské podmienky,” uviedol Repáň a vysvetlil, že majú aj zámok, aby sa k nim dostali len kompetentní. V meste ich podľa jeho slov zbierajú raz za tri mesiace (do jedného sa zmestí 15-20 tisíc ohorkov) a vo firmách raz za mesiac. “V centrálnej časti mesta, v miestach častého zdržiavania sa obyvateľov a návštevníkov mesta (pred budovou okresného úradu, mestského úradu, v okolí námestia, pred kultúrnym centrom a pod.) sme umiestnili 10 kusov stojanových popolníkov s objemom 11 litrov,” uviedla Ivana Martincová, odborná referentka odpadového hospodárstva OŽPaI v Žiari nad Hronom, kde približne pred rokom spustili tento pilotný projekt. Podľa jej slov sú v súčasnosti stále vo fáze sledovania a vyhodnocovania projektu. “Zavedenie popolníkov má pre mesto niekoľko rozmerov, a to kultúrno- výchovný, environmentálny aj estetický. Do budúcna máme víziu rozšíriť systém aj do iných častí mesta a zaviesť rozšírený systém zberu pre osoby, ktoré zbierajú tento odpad osobitne či už v domácnosti, práci, alebo v podniku,” prezradila Martincová.
Spoločnosť občas treba postrčiť k uvedomelosti
Nielen osveta, ale aj prevencia a predchádzanie vzniku voľne pohodeného odpadu je potrebná na to, aby ľudia prestali vyhadzovať odpad mimo miest, kam naozaj patrí. V Považskej Bystrici napríklad pripravili pre ľudí hlasovací kontajner. “V roku 2020 bol na mieste, kde bolo najviac ohorkov, nainštalovaný hlasovací odpadkový kôš na cigaretové ohorky. Po následnej kontrole bolo zistené, že na zemi okolo koša sa nachádzalo o 70 % ohorkov menej,” vysvetlila Michaela Haladejová z Oddelenia komunikácie, kultúry a medzinárodnej spolupráce v Považskej Bystrici. OZV ENVI - PAK spustila ešte minulý rok s odborníkmi z Ústavu verejnej politiky Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave a inštitúciou Behavioral Insights Team v Londýne projekt, ktorého cieľom je predchádzanie vzniku voľne pohodeného odpadu. ”Projekt identifikuje, akými behaviorálnymi technikami vieme motivovať ľudí, aby zmenili svoje správanie. Či už pomôžu nálepky na zemi s upozornením na toxické zloženie ohorkov, alebo adresná komunikácia a poštuchnutie ľudí k želanému správaniu formou hry,” vysvetlila Kretter.
Paradoxom je nedostatok ohorkov
Pri takej obrovskej produkcii cigariet a následne aj cigaretových ohorkov by sa dalo predpokladať, že trh bude prekypovať touto ponukou pre asfaltové spoločnosti. Omyl. Opak je tu pravdou. “Ozývajú sa nám pravidelne spoločnosti, ktoré sa venujú výrobe asfaltu, že by to radi skúsili, že sa im páči tento projekt a my im musíme vysvetliť, že nemáme nič na sklade, lebo všetko čo príde, aj odíde,” uviedol Repáň s tým, že aj tak naďalej musia asfaltové spoločnosti využívať množstvo celulózového vlákna, ktoré je zo stromov. Práve acetát celulózy, ktorý tvorí cigaretové ohorky má podobné vlastnosti ako celulózové vlákno.
Cesta z ohorkov
Zatiaľ si po ceste z cigaretových ohorkov nezajazdíte, ale už čoskoro bude mať Slovensko podľa Repáňa ďalšie zo svetových prvenstiev. “Toto leto sa bude práve v Žiari nad Hronom pokladať chodník, ktorý bude s prímesou cigaretových ohorkov. Bude to vlastne prvý takýto chodník na svete vôbec,” neskrýval nadšenie Repáň.
