Fašiangová kompánia - „Pohľady do zbierok“

Fašiangy  - boli odjakživa symbolom radosti, veselosti a hojnosti. Predstavujú obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy, ktoré sú vyvrcholením prechodného obdobia medzi zimným a jarným cyklom. Slovo fašiang pochádza z nemeckého "vast-schane", čo značí niečo ako "posledný nápoj", odkazuje sa tak na príchod pôstneho obdobia pred Veľkou nocou. Pôvodne boli Fašiangy známe ako mjasopust, ktorý označoval koniec jedenia mäsa pred pôstom.

Fašiangové obrady sú spojené s očakávaním zmeny - prírodnej, alebo aj spoločenskej - a svojským spôsobom dočasne rušia zavedené poriadky a normy. V tomto období sa uskutočňovala aj väčšina svadieb, odohrávali sa rôzne zabíjačky či tanečné zábavy a prebiehali rôzne iniciačné obrady. Fašiangy v mestách dostali inú podobu, vychádzala z tradícií mestských stredovekých a renesančných slávností, ktoré mali svoje korene v starorímskych slávnostiach karnevalového typu. Do spoločnosti prijímali mládencov a dievčatá, učni sa po prejdení niekoľkými náročnými skúškami počas bohatých cechových zábav stávali tovarišmi, cechy volili nových cechmajstrov. Na dedinách sa poriadali mládežnícke zábavy, sprievodu sa v minulosti zúčastňovali najrôznejšie ručne zhotovené masky, k najstarším patrili muži preoblečení za staré ženy alebo cigánky, mladuchu a mladého zaťa... Tradičné masky - turoň, koza, kôň, medveď, slameník – symbolizovali mužskú silu, plodnosť, úrodu. Masky predvádzali najčastejšie smrť a ožitie zvieraťa, čo malo vyjadriť obnovu, prebúdzanie prírody k životu po zime. Nesmeli chýbať tanečné rekvizity, ako zvonce a hrkálky. Mládenci - fašiangovníci prezlečení do masiek sa v poslednú fašiangovú nedeľu vydávali na obchôdzku z domu do domu, v ruke držali ražeň alebo šabľu, na ktorú im ľudia napichovali slaninu, klobásu, dávali im vajcia, pálenku a peniaze na spoločné posedenie. K typickému pečivu patrili smažené šišky, pampúšiky a fánky, každá obec mala svoje tradičné vinšovačky a masky na dvore domu nikdy nezabudli domácich vyzvŕtať. Vyvrcholenie týchto sviatkov bolo vo fašiangový utorok, posledná muzika bola spojená s pochovávaním basy. Pri tomto symbolickom pohrebe miestni občania v prestrojení za farára, organistu a kostolníka uskutočnili obrad, pri ktorom bolo veľa plaču, smiechu a zábavy všetkých prítomných. Keď je basa pochovaná, môže začať pôst.

Obdobie veľkonočného pôstu začína dňom, ktorý poznáme pod názvom Popolcová streda alebo Škaredá streda. Pôst mal pomôcť človeku nájsť cestu k duchovným hodnotám, veriaci si na prijatie sviatosti v tento deň obliekali v zmysle prvokresťanských tradícií kajúci odev a posýpali sa popolom. Zvyk posýpať sa popolom pretrval dodnes, avšak už len symbolicky, kedy kňaz urobí popolom krížik na čelá veriacich.

Vystavované diela sú od autorov Vladimíra Kompánka, Jula Považana, Františka Turcsányiho, Michala Škrovinu, Alžbety Korkošovej, Dušana Benického, Štefana Branického, Ondreja Macka, Štefana Siváňa.

Výstava Fašiangová kompánia je nainštalovaná vo výstavnom a edukačnom priestore na 1. poschodí v Župnom Dome v Dolnom Kubíne od 2. februára do 29. marca 2020.