Zvukový záznam z verejného zasadania obecného zastupiteľstva

Otázka:

Som poslanec obecného zastupiteľstva. Na ostatnom zasadnutí som si chcel pre vlastnú potrebu robiť zvukový záznam z celého jeho priebehu najmä z dôvodu, že sa ešte stále oficiálne rokovanie nášho obecného zastupiteľstva nenahráva, hoci som to dôrazne (a nie raz) požadoval. Starosta obce dal hlasovať o tom, či môžem nechať zapnutý svoj nahrávací prístroj, čo obecné zastupiteľstvo neodsúhlasilo. Mám za to, že bolo porušené moje právo. Chcem sa preto spýtať, či a za akých podmienok si môže poslanec obecného zastupiteľstva, alebo aj iný občan prítomný na verejnom zasadnutí obecného zastupiteľstva, robiť zvukový záznam z prerokúvanej problematiky.

Odpoveď:

- Podobným prípadom sa v minulosti zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“). Primátor mesta XY dal totiž na rokovaní mestského zastupiteľstva hlasovať o tom, či obyvateľ mesta môže vyhotovovať fotografický záznam z hlasovania poslancov počas rokovania zastupiteľstva. Poslanci väčšinou hlasov prítomných rozhodli, že obyvateľ mesta si takúto snímku nesmie vyhotoviť a zaznamenať tak hlasovanie poslancov. Obyvateľ mesta sa následne obrátil na ústavný súd so sťažnosťou, v ktorej namietal, že boli porušené jeho základné práva postupom a rozhodnutím mestského zastupiteľstva. Ústavný súd v náleze sp. zn. IV. ÚS 40/03 konštatoval, že zasadnutie mestského zastupiteľstva ako orgánu samosprávy mesta sa riadi princípom verejnosti. Uzavrieť výkon verejnej moci pred občanmi je prípustné len v prípadoch a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Súčasne rozhodol, že mestské zastupiteľstvo postupom a rozhodnutím znemožňujúcim sťažovateľovi vyhotovenie fotografického záznamu z hlasovania poslancov porušilo základné právo sťažovateľa podľa čl. 26 ods. 2 v spojení s čl. 13 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy SR každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Podmienky ustanoví zákon. Právo vyhľadávať a prijímať informácie pritom treba chápať ako konanie smerujúce k získaniu, prijímaniu a spracovaniu informácie. Realizácia tohto práva súvisí s uplatnením všeobecnej povinnosti orgánov verejnej moci poskytovať informácie o svojej činnosti, postupoch, konaniach, rozhodovacích procesoch a rozhodnutiach jednotlivým fyzickým osobám alebo hromadným informačným prostriedkom.“

Ústavný súd v náleze tiež konštatoval, že: „Osobný rozsah základného práva na informácie je daný slovom „každý“.

Čítajte v Obecných novinách č. 33-34/2016 na str. 21