Ilustračná snímka.
Aj tieto témy budú rezonovať Slovenskom. Dianie v odpadovom hospodárstve nie je len o tom, koľko zaplatíme za smetné nádoby či o tom, aké množstvo odpadu vyprodukuje v priemere obyvateľ Slovenska, ale táto oblasť zastrešuje množstvo tém, ktoré sa dotýkajú každého z nás.
Množstvo odpadu v domácnostiach každým rokom rastie. Kým v roku 2020 vyhodil v priemere každý obyvateľ/obyvateľka Slovenska 433 kilogramov odpadu, v roku 2021 to bolo už 497 kg. Pri takýchto objemoch je dôležité apelovať na ľudí, aby produkovali menej odpadu, a tiež aby začali lepšie triediť. Upozorňuje na to aj európska legislatíva, ktorá nariadila, aby do roku 2035 končilo na skládkach maximálne 10 % vyprodukovaného komunálneho odpadu. Pomôcť by tomu mohli aj viaceré avizované zmeny, ktoré ovplyvnia ako triedenie, tak aj následnú recykláciu odpadov.
Organizácia zodpovednosti výrobcov (OZV) ENVI - PAK každoročne pripravuje zoznam top odpadových tém, ktoré v danom roku ovplyvnia mieru triedenia a recyklácie na Slovensku. Podľa Kataríny Kretter, riaditeľky pre komunikáciu spoločnosti, bude tento rok jednou z najdôležitejších tém ekomodulácia. „Práve ekomodulácia je prostriedkom, ktorý má motivovať hlavne výrobcov, aby svoje produkty balili do recyklovateľných obalov. Okrem toho sú výrobcovia jednorazových plastových výrobkov povinní od tohto roka znášať aj náklady spojené s vyčistením prírody od odpadu z týchto výrobkov,” vysvetlila. Okrem toho bude podľa jej slov veľmi podstatnou témou aj zálohovanie. “A pomaly sa začneme pripravovať aj na triedený zber textilného odpadu,“ doplnila Katarína Kretter.
Niektoré samosprávy zjednodušili triedenie
Už na začiatku roka 2023 došlo v niektorých obciach a mestách aj k zmene systému zberu triedených zložiek komunálneho odpadu. Plasty, kovy a kompozitné obaly na báze lepenky (to sú najmä nápojové kartóny), ktoré sa zbierali oddelene, sa v mnohých samosprávach začali zbierať spoločne do žltých zberných nádob na plasty. “Takto vyzbieraný odpad sa bude ďalej dotrieďovať na triediacich linkách na jednotlivé zložky a recyklovať. Používaním spoločného zberu sa zvýši dostupnosť zberu pre obyvateľov a zjednoduší triedenie priamo v domácnostiach,” dodala Katarína Kretter s tým, že verí, že tento krok bude motivovať ľudí k ešte lepšiemu triedeniu.
Motivácia výrobcov v podobe ekomodulácie
Keď sa povie ekomodulácia, tak mnohí ani netušia, čo znamená to slovo, nie to ešte prečo bude jednou z najdôležitejších tém v odpadovom hospodárstve. “Ekomodulácia bude výrobcov motivovať k tomu, aby na trh uvádzali udržateľnejšie a ľahšie recyklovateľné obaly. V závislosti od toho, aký obal výrobca použije, sa mu stanoví výška poplatku, ktorú bude musieť za tento obal zaplatiť. Recyklovateľné obaly budú mať nižšie recyklačné poplatky ako obaly, ktoré budú ťažšie recyklovateľné,” vysvetlila Kretter.
Cieľom zálohovania je dosiahnuť návratnosť 90 %
Od minulého roka sa na Slovensku zálohujú plastové fľaše a plechovky. Už v prvom roku sa cez zálohovanie do obehu vrátilo viac ako 70 % obalov uvedených na trh. „Spoločnými silami sme už v implementačnom roku vyzbierali viac ako 820 miliónov zálohovaných obalov, pričom na trh bolo uvedených približne 1,1 miliardy zálohovaných obalov,“ informoval riaditeľ Marián Áč, šéf správcu zálohového systému, počas februárovej tlačovej konferencie. Cieľom zálohovania je dosiahnuť 90 % návratnosť nápojových obalov do roku 2025, preto bude téma zálohovania aktuálna nielen tento, ale aj ďalšie roky. Podľa kompetentných sa zálohovaním dosiahne vyššia miera recyklácie plastových fliaš a plechoviek, a taktiež aj vyčistenie prírody od voľne pohodeného odpadu. Ďalším faktom súvisiacim so zavedením zálohovania je to, že v nádobách na triedený zber dochádza k nahrádzaniu týchto druhov odpadov inými druhmi obalov. “Aj analýzy z minulého roka potvrdzujú, že zavedenie zálohovania znížilo množstvo plastových fliaš v žltých nádobách z 28,4 % na necelých 10 %, pričom zálohované PET fľaše tvorili z tohto objemu iba 0,5 %. Zvyšok boli nezálohované PET fľaše, napríklad od mlieka, sirupov, oleja či drogérie, ktoré aj naďalej patria do triedeného zberu,” vysvetlila Katarína Kretter s tým, že úbytok PET fliaš a plechoviek zaznamenali aj v medzi voľne pohodeným odpadom v prírode. “Zatiaľ čo v roku 2020 tvorili plechovky 21 % a PET fľaše 18 % na celkovom vyzbieranom odpade v prírode, na jeseň v roku 2022 to boli už len 4 % plechoviek a 5 % plastových fliaš,” doplnila.
Prevencia vzniku litteringu a triedený zber textilu
Zálohovanie znížilo množstvo litteringu (voľne pohodeného odpadu). Hoci je v prírode menej plastových fliaš a plechoviek, naďalej končí na zemi veľké množstvo iného odpadu. Problémom sú hlavne rôzne druhy plastových obalov, ako napríklad obaly od sladkostí, igelitové vrecká či rôzne fólie. “Výrobcovia jednorazových plastových výrobkov, ako sú nádoby na potraviny, plastové vrecúška, nápojové obaly, poháre na nápoje a ľahké plastové tašky, sú preto od 1. januára 2023 povinní znášať náklady spojené s vyčistením prostredia znečisteného odpadom z týchto výrobkov. Od 1. decembra 2024 by sa k nim podľa európskej smernice mali pridať aj výrobcovia vlhčených utierok, balónov, filtrov a tabakových výrobkov s filtrami,” uviedla Kretter.
Okrem vyššie spomínaného by sa mal v krajinách EÚ zaviesť triedený zber textilu a textilného odpadu najneskôr od 1. januára 2025. Zatiaľ podľa Kataríny Kretter nie je jasné, či za zavedenie a vykonávanie triedeného zberu textilu budú na Slovensku zodpovedať výrobcovia alebo samosprávy. Ministerstvo životného prostredia zriadilo pracovnú skupinu, ktorej cieľom je nastaviť nový systém na triedenie textilu a textilného odpadu. Pracovná skupina už zmapovala stav v oblasti textilného odpadu a spôsoby, ako sa s ním nakladá. A ďalej by sa mali posúdiť možné spôsoby nastavenia systému. Do konca roka 2023 sa očakávajú legislatívne zmeny, ktoré sa budú venovať vytvoreniu funkčného systému pre textil.
