Plavecký hrad.
Záhorie patrí k rázovitým oblastiam Slovenska s veľmi silnou kultúrnou aj zemepisnou identitou. Takmer každému sa vybavia borovicové lesy plné húb, kapusta (zelé) a svojrázne nárečie.
K oblasti patria aj lužné lesy pri brehoch Moravy, severozápadné svahy Malých Karpát, ale tiež svahy Bielych Karpát a Myjavskej pahorkatiny na severe.
Lesy: Celkovo sa na Záhorskej nížine rozprestierajú lesy na výmere viac než 522 kilometrov štvorcových. Predstavujú najväčší komplex nížinných lesov na Slovensku. Lužné lesy v blízkosti rieky Morava a jej ramien predstavujú mimoriadne bohatý ekosystém a patria k najzachovalejším v Európe. Lesy na viatych pieskoch rastúce "v srdci" Záhorskej nížiny sú obľúbenou turistickou, ale aj hubárskou destináciou. Vďaka kombinácii borovíc a pieskových dún majú neopakovateľnú atmosféru.
Záhorská Ves: Najzápadnejšou obcou Slovenska je Záhorská Ves na brehu Moravy na hranici s Rakúskom. Kompa premávajúca cez rieku Morava spája Záhorskú Ves s dolnorakúskou obcou Angern an der March.
Malacky: Okresné mesto s vyše 17-tisíc obyvateľmi je srdcom Záhoria. Jeho história sa začala písať v roku 1206 a z veľkej časti je s ňou spätý rod Pálffyovcov. V meste možno nájsť pozoruhodné pamiatky, napr. kostol Najsvätejšej Trojice zo 17. storočia a kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie z roku 1653, synagógu či Pálffyho kaštieľ spolu so zámockým parkom.
Malé Karpaty, Plavecký hrad: Severozápadné svahy Malých Karpát pre chladnejšie podnebie nie sú vhodné na pestovanie viniča, sú však rovnako malebné ako opačná strana pohoria. Obľúbenými východiskami na túry sú napríklad Kuchyňa (na Vysokú, 754 m. n. m.) alebo Sološnica (na Roštún resp. Vápennú, 748 m. n. m.)
Plavecký hrad: Nad Plaveckým Podhradím, na vrchu Pohanská, sa rozprestiera zrúcanina Plaveckého hradu postaveného v 13. storočí. Súčasťou malebnej lokality – vrátane okolia susedného Plaveckého Mikuláša – je rezervácia Kršlenica, obľúbená turistická aj lezecká lokalita. Okrem skalných útvarov sú jej súčasťou jaskyne Tmavá skala a Deravá skala (prístupná od roku 2008 verejnosti).
Šaštín-Stráže: Pútnické miesto na Slovensku navštívil aj pápež Ján Pavol II. Rímskokatolícka bazilika Sedembolestnej Panny Márie s pavlínskym kláštorom pochádza z rokov 1736-1762. Ďalšou pamiatkou je kostol sv. Jána Bosca z 13. storočia. Šaštínske Stráže vznikli spojením so susednou obcou Stráže nad Myjavou v roku 1960 a od roku 2001 sa stali mestom.
Smrdáky: Kúpele zamerané na liečenie kožných chorôb a chorôb pohybového aparátu spomínal už Matej Bel v roku 1740. Dnes sa tu ponúkajú okrem liečebných aj atraktívne welness pobyty.
Skalica, Holíč: Skalica sa spomína už v roku 1217 a jej symbolom je ranorománska rotunda sv. Juraja vybudovaná už v 11. storočí. K ďalším pamiatkam patrí kostol sv. Michala Archanjela z roku 1372, kaplnka sv. Anny, osemuholníková neskorogotická stavba z konca 14. storočia a ďalšie sakrálne i občianske stavby – napríklad secesný Spolkový dom z roku 1905, ktorého autorom je Dušan Jurkovič. Pamiatkami sa môže pochváliť aj susedný Holíč ležiaci už na hraniciach s Moravou. Známy je impozantný Holíčsky kaštieľ z 18. storočia. Obe mestá sa môžu pýšiť malebným okolím, ku ktorému patrí aj obľúbený Baťov kanál z 30. rokov 20. storočia pôvodne určený na zavlažovanie, dnes turistická atrakcia. S oblasťou sa spája aj vinárska tradícia (Skalický rubín).
Kunovská priehrada: Medzi mestami Senica a Sobotište leží Kunovská priehrada, populárne letné rekreačné stredisko.
Branč: Ďalším strážnym hradom v oblasti bol aj Branč postavený v 14. storočí. Neskôr bol opustený a vypálili ho Turci, hradný vrch so zachovalými ruinami je však charizmatickým miestom na úpätí Myjavskej pahorkatiny, ktorá nadväzuje na Záhorie podobne ako Biele Karpaty.
