Na snímke “Žofka” exponát niekoľkomesačného mláďaťa mamuta srstnatého (Mammuthus primigenius) na výstave Kto tu bol prvý? v Hornonitrianskom múzeu v Prievidzi. FOTO TASR - Radovan Stoklasa
Teplé pramene v Bojniciach vytvorili priaznivé podmienky na život i v období poslednej doby ľadovej. Dôkazy osídlenia neandertálcov na hornej Nitre a Slovensku prezentuje výstava Kto tu bol prvý? v Hornonitrianskom múzeu v Prievidzi. Návštevníci si ju tam môžu pozrieť do 27. novembra.
"Do názvu výstavy sme zakomponovali otázku pre to, lebo neandertálec je prvý obyvateľ Slovenska, ale aj hornej Nitry. Na hornej Nitre máme špecifické lokality, ktoré sa viažu na travertín a teplé pramene, a to sú Bojnice," načrtla autorka výstavy Dominika Andreánska z múzea, ktorá expozíciu pripravila so svojím mužom Petrom.
Bojnice, Prepoštská jaskyňa a hradná priekopa sú totiž podľa nej jedny z najvýznamnejších paleolitických lokalít na Slovensku, to znamená, že tam žil a sídlil neandertálec. "Z Prepoštskej jaskyne pochádza ohromné množstvo materiálu, väčšina z toho sú kamenné pracovné nástroje. Nie je vylúčené, že neandertálci používali aj nástroje z organického materiálu, ktoré sa nedochovali," priblížila.
Výstava prezentuje práve kolekciu pracovných nástrojov z miestnej suroviny, ktorou je andezit, ale aj z tej, ktorú neandertálci museli na toto územie dovážať. Súčasťou expozície sú aj kostrové pozostatky mladej ženy a muža, označené Šaľa I a Šaľa II. "Neandertálec obýval krajinu v dobe ľadovej, vtedy tam žili mamuty srsnaté, nosorožce srsnaté, levy jaskynné, predchodcovia koní. Máme tu aj výber dokladov zvierat. Najväčšou atrakciou je Žofka, je to mláďa mamuta, ktoré výstavu obohatilo," doplnila Andreánska. Model múzeu zapožičalo Slovenské národné múzeum - Prírodovedné múzeum z Bratislavy.
Expozíciu navštívil i Vladimír Šrank so svojimi vnukmi, vyzdvihol, že výstava žiakom i dospelým objasňuje históriu Bojníc. "Bojnice boli určite mimoriadne z toho hľadiska, že boli veľmi vhodné na usídlenie sa neandertálcov. Mali v blízkosti teplé pramene i rieku Nitra, kam chodili veľké zvieratá piť vodu. Mali veľmi dobré možnosti chodiť ich pozorovať aj uloviť," vysvetlil Šrank.
"Kedysi sa neandertálci považovali za našich jednoduchších a primitívnejších predchodcov, ale nie je to tak. Neandertálci boli vynaliezaví, veľmi šikovní a vedeli sa prispôsobiť dobe, v ktorej žili. A to je vlastné každému ľudskému druhu. My sme sa snažili porovnať neandertálca so súčasným človekom, pretože nás viaže veľmi silné puto," skonštatovala Andreánska.
Na základe analýz DNA totiž odborníci dnes už podľa nej vedia, že dnešný človek má dve percentá svojej vlastnej DNA totožnej s neandertálcom, čiže dedičstvo máme v krvi.
