V Starej Ľubovni na Námestí sv. Mikuláša osadili v piatok v rámci projektu Stolpersteine dve kamenné kocky, ktoré sú venované židovskej rodine Blayerovcov. Projekt realizovaný v mnohých európskych mestách má pripomenúť obete holokaustu a miesta, kde žili.
Informoval o tom výkonný riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu Severný Spiš – Pieniny Jakub Ondrej. Ako ďalej ozrejmil, rodina Blayerovcov bola v medzivojnovom období vlastníkom Provinčného domu, bývalého sídla okresného úradu a v súčasnosti mestskej galérie. Patrila im tiež kníhtlačiareň na rohu námestia, nachádzajúca sa na prízemí bývalého hotela Dukla. Tá podliehala arizácii už v roku 1940. Pamätné kocky sú osadené na mieste, kde rodina žila, pričom sú venované menovite Anne Blayerovej a jej synovi Elemerovi Blayerovi, ktorí zomreli v koncentračnom tábore.
„O živote a tragických príbehoch Židov nielen v Starej Ľubovni, ale aj v regióne severného Spiša a Pienin vie verejnosť len málo. S cieľom zvýšiť povedomie ľudí o tejto významnej skupine ľubovnianskej spoločnosti, prišlo občianske združenie UM UM v spolupráci so slovenskou organizáciou Antikomplex a nemeckými partnermi, s návrhom realizovať nemecký projekt Stolpersteine,“ uviedol Ondrej. Ten podľa jeho slov prináša ucelený koncept osadzovania zlatých (bronzových) kamenných kociek, s rozmermi desať krát desať centimetrov na miestach, kde obete holokaustu žili. Cieľom projektu je bojovať proti xenofóbii a rasovej nenávisti.
Podujatie v Starej Ľubovni sa vzhľadom na vývoj epidemiologickej situácie uskutočnilo bez prítomnosti verejnosti, symbolicky však vystúpila kapela Mojše Band s tradičnou židovskou hudbou. „Počas akcie sme uviedli do života Starej Ľubovne i leták z dielne organizácie UM UM so zvukovou mapou, kde sú autorské hudobné kompozície s audiokomentárom k šiestim miestam v Starej Ľubovni, ktoré súvisia s históriou Židov a sú spojené do zvukovej prechádzky takzvanej audiowalk,“ doplnila Marika Smreková, stojaca na čele občianskeho združenia UM UM.
Židovská náboženská obec vznikla v Starej Ľubovni v polovici 19. storočia, no neskoršia arizácia majetku a deportácia do koncentračných táborov spôsobili jej úplný zánik. V roku 1942 bolo v okrese Stará Ľubovňa transportovaných do zberného tábora v Poprade a neskôr do vyhladzovacieho tábora v Lublinskej oblasti alebo do Osvienčimu 643 z celkového počtu 732 Židov, pričom takmer všetci boli krátko po príchode usmrtení.
