Pravoslávna matrika v obci Osadné, ktorá v tomto roku oslavuje 90 rokov od svojho založenia, poukazuje na to, že vtedajší kňaz Konstantin Machlajčik vďaka nej zachránil 60 Židov. Tvrdí to súčasný miestny pravoslávny duchovný Peter Soroka.
K tejto myšlienke ho priviedli viaceré nezrovnalosti, ktoré si všimol pri jej listovaní. Bol by vďačný, ak by sa našiel odborník, ktorý by jeho tvrdenia dokázal. Peter Soroka si myslí, že do matriky boli v mieste, kde sú záznamy z roku 1935, vložené, resp. všité listy, v ktorých sú zapísané krsty Židov. Podľa jeho slov to súviselo pravdepodobne s neskoršími protižidovskými zákonmi, ktoré požadovali doklad o pokrstení Židov pred určitým rokom. "Svedčí o tom viacero znakov. Farba papiera i písma je iná. Celá matrika je písaná v azbuke, iba táto jej posledná časť je písaná latinkou," povedal pre TASR Soroka s tým, že krsty boli do tejto časti označované celými číslami, napr. 182, ale Židia sú zapísaní pod jedným číslom s lomkou od 183/1 – 12. Po týchto zápisoch nasledovala už len matrika sobášov. V novej knihe je pod číslom 216 zapísaných 18 dospelých. Ďalších 30 ľudí rôznych vekových kategórií je v matrike zaznamenaných pod samostatným poradovým číslom. Zaujímavosťou sú aj mená pokrstených ako Leopold alebo Šalamún, ktoré sú príznačné pre židovskú vieru. Pri viacerých záznamoch je uvedené aj povolanie trhovec. "Je všeobecne známe, že obchodovaniu sa v tých časoch venovali najmä Židia," dodal Soroka.
V Osadnom boli v tejto dobe pokrstení ľudia z Humenného, Michaloviec, Zámutova, ale aj z Veľkých Kapušian a Pozdišoviec. "Vo veľkých mestách ich zrejme ľudia poznali a pravdepodobne sa ich preto mestskí kňazi báli krstiť. Odchádzali práve na také miesta, kde ich nik nepoznal. Tí kňazi podstupovali riziko, keď boli ochotní zachraňovať životy, aj napriek tomu, že im hrozil trest smrti," povedal miestny duchovný aj na margo otca Vasilija Ptaščuka z obce Svetlice, ktorý takto pokrstil vyše 600 Židov. "Veľmi si vážime takýchto ľudí, akým bol aj Konstantin Machlajčik, pretože podstúpiť niečo také, si vyžadovalo veľkú lásku voči ľuďom, aj voči blížnym," povedal Soroka.
Obec Osadné patrí medzi prvé rusínske obce, ktoré sa vo vtedajšom Československu vrátili späť do Pravoslávnej cirkvi. "V roku 1726 miestny pravoslávny kňaz podpísal úniu s Rímom v humenskom kaštieli. Celá obec tak prešla pod správu rímskej cirkvi a pápeža ako jej hlavy možno bez toho, aby o tom vedeli, keďže si zachovali obrady, tradície, bohoslužobný jazyk, spevy i rúcho. Jedinou hlavou pravoslávnej cirkvi je dodnes spasiteľ Isus Christos," vysvetlil Soroka. Presne o dvesto rokov, akoby symbolicky, sa veriaci vrátili späť k pravoslávnej viere. "V tom čase požiadali miestneho farára, aby im znížil poplatky za sobáše a krsty, lebo boli chudobní. Gréckokatolícky kňaz to odmietol, a tak poprosili pravoslávne biskupstvo v Mukačeve, aby im poslalo pravoslávneho kňaza, ktorý začal slúžiť v roku 1926, keď sa začala písať aj pravoslávna matrika," povedal súčasný duchovný.
Matrika s 90-ročnou tradíciou nie je určená len na zapísanie krstov a sobášov. Sú v nej zaznamenané informácie o celej obci. Ide o istý druh štatistiky, ktorá mapuje ľudí podľa domov, rodinné väzby, ale aj poznámky o tom, kto je vdovec i to, kto z dediny odcestoval do Kanady. "Myslím si, že to bolo kvôli tomu, aby matrika slúžila naozaj ako úradný doklad," pokračuje Soroka s tým, že sa o ňu stará vždy kňaz pôsobiaci v obci. "Zároveň to bol dôkaz, ktorý potvrdil, že sa miestni ľudia vrátili k pravoslávnej viere dobrovoľne, čo potvrdili aj podpisom," uviedol kňaz. Gréckokatolícke biskupstvo nebolo nadšené z toho, že stratili takmer celú obec veriacich, preto sa snažili o ich návrat. "Údajne prišiel k dedine aj sám biskup Pavol Peter Gojdič, aby sa stretol s organizátorom prechodu do pravoslávia. Podľa ústneho dochovania prisľúbil pôdu každému, kto sa vráti späť ku gréckokatolíckej cirkvi," konkretizoval duchovný s tým, že túto udalosť dokazuje aj záznam v matrike, ktorý potvrdzuje, že 14 rodín sa vrátilo späť ku gréckokatolíckej cirkvi.
Pravoslávni teda nemohli vykonávať bohoslužbu v gréckokatolíckom chráme, preto sa rozhodli postaviť svoj vlastný. Nemohli tak urobiť oficiálne, preto začali stavať pamätník ruským vojakom z prostriedkov celoštátnej zbierky. Pravoslávny chrám, ktorého súčasťou je dodnes aj Krypta vojakov z 1. svetovej vojny, bol postavený v priebehu roka. V Osadnom sa k pravoslávnej cirkvi hlási viac ako sto veriacich.
