Ochranári a vodohospodári najar obnovili až 420 m dunajského brehu. Podkladom bola štúdia vypracovaná expertmi z Výskumného ústavu vodného hospodárstva a odborníkmi z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. Cieľom obnovy bolo vytvorenie vhodných hniezdnych možností pre vtáky. Kvôli obmedzeniu vodnej dynamiky, ktorá formuje riečne brehy totiž vtáky o takéto miesta postupne prichádzajú.
Podľa Tomáša Kušíka, manažéra projektu LIFE Ochrana brehule hnedej, rybárika riečneho a včelárika zlatého z BROZ, hniezdnu stenu obnovovali pre brehuľu hnedú a rybárika riečneho,ktoré sú na kolmé riečne brehy viazané a potrebujú ich na svoje hniezdenie. „Na tom, ako rýchlo toto miesto vtáky obsadili vidíme, ako veľmi im vhodné biotopy v okolí chýbajú. Ale aj to, že obnova biodiverzity je možná aj v silne urbanizovanom prostredí, akým je Petržalka,“ zdôraznil Kušík.
Minister životného prostredia Ján Budaj podčiarkol, že tieto malé vtáky sú pre ľudí veľmi užitočné. „Patria k lovcom drobného hmyzu a tak prispievajú k redukcii komárov, ktoré v týchto týždňoch chceme zničiť všetkými možnými chemickými prostriedkami. Pričom by stačila ochrana týchto vtákov a ich biotopov,“ doplnil minister Budaj.
Podľa Matúša Kúdelu z katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty UK najmä z dôvodu absencie vhodných miest na hniezdenie, po obsypaní riečnych brehov kameňmi, početnosť vtákov chytajúcich komáre v okolí Dunaja významne klesla. „V prípade brehúľ sa ich hniezdenie presunulo skôr na miesta, kde sa kolmé steny vytvorili pri rôznych stavebných prácach. Tieto miesta sú však pre trvalé hniezdenie problematické,“ upresnil Kúdela.
Brehuľa hnedá a rybárik riečny sú druhy vtákov viazané na špecifické biotopy – kolmé riečne brehy. V minulosti to boli hojne rozšírené druhy, najmä okolo väčších riek, kopírujúce svojím výskytom prítomnosť obnažených kolmých brehov, ktoré boli podobne ako rozsiahle štrkové lavice a pláže bežnou súčasťou dunajskej prírody. Dnes ich treba tam, kde je to možné, obnoviť.
