Ilustračná snímka.
Nové zelené plochy, zmenšovanie pomeru spevnených povrchov, výsadba vzrastlých stromov, skvalitnenie zelene či zmena režimu kosenia tak, aby bola viac podporovaná biodiverzita. Aj to sú opatrenia, ktorými mesto Bratislava už v súčasnosti reaguje na zmenu klímy.
Avizuje však aj ďalšie riešenia. Vďaka ním chce v roku 2030 byť mestom zeleným a odolným, vktorom môžu ľudia viesť zdravý život acítiť sa bezpečne.
Bratislavčania podľa mestského Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB) už dnes pociťujú dosahy klimatickej zmeny. "Extrémy počasia, ktoré Európania zažívali raz za 50 rokov, dnes prežívajú dvakrát častejšie. V prípade nečinnosti môžeme očakávať, že do konca storočia sa budú objavovať až 15-krát častejšie, čo si vyžiada aj veľké škody na zdraví i majetku," upozornil MIB.
Bratislava preto chce realizovať postupne množstvo menších i väčších zmien. Naplno chce napríklad využiť prírodný potenciál Dunaja, Malých Karpát, lužných lesov a ďalších prírodných území i verejných priestorov, ktoré majú dotvoriť ucelenú zeleno-modrú infraštruktúru mesta. "Okrem dôsledkov zmeny klímy je potrebné systematicky zlepšiť ovzdušie, chrániť zdroje pitnej vody atiež pôdu, aby bolo pestovanie potravín aj naďalej bezpečné," skonštatoval inštitút. Výzvou sú podľa neho aj miesta senvironmentálnymi záťažami.
Ambíciou taktiež je, aby sa zBratislavy stalo mesto krátkych vzdialeností, čím sa zníži uhlíková stopa i znečistenie životného prostredia. "Práve aj vhodne navrhnutá zeleno-modrá infraštruktúra bude v budúcnosti viac motivovať ľudí k tomu, aby presadli na udržateľnejší spôsob dopravy, ktorý bude bezpečný a efektívny," skonštatoval MIB. K najväčším výzvam do budúcna pri ochrane životného prostredia označil funkčnú spoluprácu všetkých zainteresovaných inštitúcií.
Hlavné mesto v rámci svojho plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR) Bratislava 2030 uviedlo, že sa proaktívne pripravuje na zmenu klímy prostredníctvom udržateľného nakladania s prírodnými zdrojmi a odpadom, znižovania svojej uhlíkovej stopy a budovania odolnosti proti environmentálnym hrozbám. Pri svojom územnom plánovaní avizuje využívanie "eko indexu" ako záväzného regulačného nástroja, ktorý sumárne vyhodnotí druh a množstvo potrebných adaptačných opatrení pre funkčné plochy. Zároveň mestu pomôže definovať klimatické zóny.
Vo svojom pláne píše aj o pretváraní a rozvíjaní verejných priestorov, ktoré budú schopné zvládať prívalové dažde a znižovať tvorbu nepokrytých ostrovov s veľmi teplými povrchmi. Spomína tiež monitorovaciu sieť, ktorá umožní priebežne kontrolovať stav i znečistenie životného prostredia a včas prijať adaptačné a regulačné opatrenia. Zvyšovať chce aj environmentálne povedomie svojich obyvateľov prostredníctvom mestského environmentálneho centra, vzdelávacích programov či celoročných kampaní.
