Ilustračná snímka.
Mesto Bratislava vybrali do skupiny 100 miest, ktoré sa budú v rámci misie Európskej únie - 100 climate-neutral and smart cities snažiť byť do roku 2030 klimaticky neutrálne.
Bratislavská samospráva o tom informuje vo svojom pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR) Bratislava 2030.
"Túto iniciatívu plánujeme využiť na systemizáciu agend klímy, dekarbonizácie a udržateľnosti a na intenzívnejšie prepojenie aktivít, ktoré už mesto a aktéri na území mesta v týchto oblastiach vykonávajú, s cieľom dosiahnuť čo najvyššie úspory CO2 pri efektívnom využívaní dostupných zdrojov," spresnilo hlavné mesto. V roku 2030 by chcelo dosiahnuť 55-percentný pokles produkcie emisií CO2 v tonách. Pripúšťa, že cieľová hodnota môže byť neskôr nastavená ambicióznejšie.
V úvodnej fáze Bratislava vypracuje "Climate City Contract". Mesto v PHSR uviedlo, že ide o plán dekarbonizácie v piatich hlavných oblastiach a zároveň plán spolupráce s relevantnými aktérmi. Za päť hlavných oblastí dekarbonizácie, ktoré sú najväčšími zdrojmi emisií skleníkových plynov, uviedlo stacionárnu energiu (všetky budovy a areály na území mesta), dopravu, odpady/cirkulárna ekonomika (energia potrebná na odvoz a spracovanie odpadu, plyny vznikajúce pri rozklade tuhého odpadu). Taktiež aj poľnohospodárstvo, lesníctvo a iné využitie pôdy i industriálne procesy a využívanie produktov.
Bratislava poukazuje, že už v súčasnosti má viacero grantových programov, ktoré podporujú miestne komunity a obyvateľov v snahe o zlepšenie verejných priestorov a životného prostredia. "V týchto aktivitách by sa mali rezortné organizácie, súkromný, občiansky a akademický sektor, mesto a jeho organizácie, mestské časti či Bratislavský samosprávny kraj spájať a budovať koncepčne infraštruktúru pre zvyšovanie environmentálneho povedomia, vrátane environmentálnej výchovy," podotklo hlavné mesto vo svojom pláne.
V rámci plánovaných opatrení spomína program monitoringu kvality životného prostredia (hluková mapa, monitorovanie výskytu tepelných ostrovov, monitorovanie intenzity dopravy), vytvorenie mestského integrovaného informačného systému o kvalite životného prostredia i environmentálnych centier.
Rovnako aj akčný plán pre udržateľný energetický rozvoj mesta a adaptáciu na zmenu klímy, realizáciu rôznych prírode blízkych adaptačných opatrení, vytváranie klimaticky odolných verejných priestorov. Taktiež hovorí o adaptácii existujúcej dopravnej infraštruktúry na zmenu intenzity zrážok v dôsledku zmeny klímy, programe Klimaticky odolná Bratislava či o varovnom systéme pre extrémne prejavy počasia v dôsledku zmeny klímy.
