Logo.
Únia miest Slovenska (ÚMS) má zásadné pripomienky k Návrhu zákona o podpore štátneho nájomného bývania z dielne poslanca NRSR Miloša Svrčeka.
ÚMS má pochybnosti, či predložený návrh povedie k riešeniu problému chýbajúcich nájomných bytov. Upozorňuje na to, že ak sa zákon v navrhovanej podobe príjme, dôjde k zásadnej diskriminácii miest a obcí, ktoré štát nepochopiteľne stavia do nevýhodnej pozície v porovnaní s developermi, ktorí budú nájomné byty podľa toho zákona stavať. Zatiaľ čo pre samosprávy, ktoré stavajú a prenajímajú byty, sú striktne definované podmienky, ktoré musia prípadní záujemcovia o prenájom bytov splniť, v tomto zákone nie sú pre nájomcov definované žiadne obmedzenia. Nájomcovia mestských bytov sú súčasne výrazne chránení pred ukončením nájmu, čo mestám spôsobuje obrovské problémy pri riešení neplatičov. Tento návrh zákona viac ochraňuje prenajímateľa ako nájomcu, dokonca stavia nájomcu svojimi podmienkami do nevýhodnej pozície. Základnou požiadavkou ÚMS je preto zjednotiť podmienky pre prenajímateľov a nájomcov v obecných a štátom podporovaných nájomných bytoch.
ÚMS je presvedčená, že legislatíva, ktorá sa nepriamo dotýka aj samospráv a priamo ovplyvňuje kvalitu života obyvateľov, by nemala byť pripravovaná formou poslaneckého návrhu, za zatvorenými dverami a bez odbornej diskusie s relevantnými partnermi. Jana Červenáková, viceprezidentka ÚMS: „Nerozumieme, prečo boli samosprávy z tejto dôležitej diskusie vynechané a ich skúsenosti s prípravou a výstavbou nájomných bytov boli nevyužité. Štát mestám a obciam ani zďaleka neposkytuje takú ochranu a podmienky, ako súkromným investorom, ktorí budú stavať byty podľa tohto účelového zákona.“
ÚMS upozorňuje na to, že orgánom štátnej správy pre tvorbu bytovej politiky je Ministerstvo dopravy a výstavby SR, ktoré do prípravy tohto zákona nebolo zaangažované. Predmetný návrh zákona neponúka žiadne systémové riešenie, ktoré by logicky a zmysluplne dopĺňalo existujúce podporné mechanizmy pre cenovo dostupné a férové bývanie, ako napríklad dotácie, výhodné úvery, či Štátny fond rozvoja bývania. ÚMS preto žiada, aby boli v spolupráci s Ministerstvom dopravy a výstavby SR, spoločne s predkladateľom predmetného zákona, vyhodnotené a zapracované všetky zásadné pripomienky zo strany ÚMS pred jeho prípadným postúpením do 2. čítania.
Ako uvádza dôvodová správa, „cieľom návrhu zákona je vytvoriť prostredie, ktoré umožní výstavbu štátom podporovaného nájomného bývania s regulovanou výškou nájomného a zárukou dlhodobého bývania“. Mestá požadujú, aby primerane tejto podpore bola úpravou podmienok podporená aj výstavba bytov, ktoré realizuje samospráva. Návrh zákona predstavuje akýsi model „súkromného nájomného bývania“, ktorý koncentruje viacero podporných nástrojov, vrátane daňových zvýhodnení, len na tento účel pre vybranú skupinu investorov. ÚMS zastáva názor, že by mala existovať forma podpory formou daňového nástroja pre každú právnickú osobu, ktorá sa zaviaže dlhodobo (viac ako 25 rokov) prevádzkovať inštitucionálne súkromné nájomné bývanie.
Za závažný nedostatok celého materiálu považuje ÚMS aj nedostatočne vypracovanú doložku vplyvov na štátny rozpočet, pričom tento legislatívny návrh nepriamo novelizuje aj Zákon o dani z príjmov, dáva priestor pre jeho „kreatívne využitie“, čo vyvolá následné vplyvy na príjmy samosprávy, pre ktorú daň z príjmov fyzických osôb predstavuje rozhodujúci príjem.
Za zásadné problémy ÚMS v návrhu zákona o podpore štátneho bývania považuje najmä:
1. Zvýhodnené podmienky pre tento segment nájomného bývania a diskrimináciu samospráv tak pri výbere nájomcov, výške nájmu ako aj ukončovaniu nájomných zmlúv
2. Neprimeranú ochranu subjektov podnikajúcich v tomto segmente
3. Daňové výnimky pre tento segment nájomného bývania vytvárajúce priestor pre špekulácie
4. Nedostatočné vyčíslenie vplyvov na štátny rozpočet a na rozpočty samospráv