Ilustračná snímka: (tasr).
Viaceré tatranské osobnosti a odborníci z rôznych oblastí spolu s miestnymi občianskymi združeniami v súvislosti s pripravovanou reformou národných parkov tvrdia, že územie, kde žijú, poznajú najlepšie.
Poslancom NR SR i ministrovi životného prostredia Jánovi Budajovi napísali výzvu. Žiadajú v nej, aby boli aktívne zapojení do tvorby aktuálne zverejnenej zmeny legislatívy súvisiacej s reformou národných parkov, ktorá výrazne ovplyvní aj budúcnosť Tatranského národného parku (TANAP). Informovala o tom Iveta Bohušová z občianskeho združenia Spoznávajme Tatry, o.z.
Vysoké Tatry sú podľa nich oproti iným národným parkom na Slovensku či v Európe unikátom. Majú viaceré špecifiká, ktoré nie sú bežné. Jedným z nich je intravilán mesta situovaný priamo v národnom parku. Nenahraditeľný význam majú podľa nich vynikajúce, zákonom uznané klimatické podmienky vhodné na liečenie, ktoré sú využívané od 19. storočia na kúpeľné a rekreačné pobyty. Ďalším významným špecifikom Vysokých Tatier je existencia vedeckých a výskumných centier.
Podpredseda Asociácie slovenských kúpeľov Ján Šimko poukazuje na dôležitosť zdravého lesa pre klimatickú liečbu.
„Len zdravé stromy, najmä ihličnaté, produkujú takzvané negatívne ióny, čiže kyslíkové anióny, ktoré sú pre liečbu dýchacích ciest nevyhnutné. Masová výstavba aj lykožrútové kalamity liečivým účinkom miestneho ovzdušia neprospievajú,” tvrdí Šimko.
„TANAP do 90-tych rokov fungoval ako celok. Zahŕňal všetky zložky pôsobiace v regióne, ktoré boli vyvážené, aby bola zabezpečená ich dlhodobá udržateľnosť. Bola zharmonizovaná ochrana prírody s kúpeľníctvom, cestovným ruchom, so športom, s vedou a s dopravou aj naplnením všetkých základných funkcií pre trvale žijúce obyvateľstvo Vysokých Tatier, ktoré na tomto území žije najmenej od roku 1876,” dopĺňa miestna poslankyňa mesta Vysoké Tatry a jedna z iniciátoriek výzvy Lucia Dubielová.
Občianske združenia, miestni verejní činitelia, obyvatelia a rôzni odborníci tvrdia, že nenachádzajú v súčasnosti dôveru voči aktuálne pôsobiacim vedúcim predstaviteľom orgánov ochrany prírody pre oblasť Vysokých Tatier, pretože ich pôsobením manažment ochrany prírody v období najmä posledných desiatich rokov neexistuje. Dôkazom je obrovská aktuálna zastavanosť územia Vysokých Tatier, ale aj pripravované zámery developerov v Tatrách a pod nimi. Aj tieto skutočnosti boli predmetom výzvy, ktorá bola zaslaná ministrovi a poslancom NR SR.
„Ministerstvo životného prostredia (MŽV) víta výzvu obyvateľov Vysokých Tatier a podhoria, v ktorej vyslovujú požiadavku aktívne sa zapojiť do diskusie o reforme národných parkov a systémových zmien v ochrane prírody. S niektorými signatármi výzvy MŽP dlhodobo spolupracuje. MŽP je otvorené verejným konzultáciám, na úspešné zavŕšenie reformy národných parkov je potrebná podpora verejnosti,” uviedol vo svojom stanovisku rezort životného prostredia.
Ministerstvo zároveň tvrdí, že 22. júna začalo sériu diskusií s verejnosťou, samosprávou, lesníkmi, mimovládnymi organizáciami a vedcami, v rámci ktorých vyhodnotí pripomienky všetkých subjektov o reforme národných parkov. Stretnutia na tému Budúcnosť národných parkov sa zúčastnili všetci riaditelia slovenských národných parkov, vrátane riaditeľa TANAP-u Pavla Majka.
„Spoločne sa zhodli na tom, že transformácia národných parkov je nevyhnutná. Podľa návrhu zákona o ochrane prírody a krajiny sa v súlade s Programovým vyhlásením vlády SR zabezpečí jednotná správa chránených území pod MŽP,” tvrdí ministerstvo.
