Vo Vranove nad Topľou ušetrili vlani za zber, prepravu a uloženie komunálneho odpadu 41 000 eur oproti roku 2015.
V minulom roku vyzbierali vo Vranove nad Topľou 7125 ton zmiešaného komunálneho odpadu, čo je o 35 ton viac ako v roku 2015. Zároveň vytriedili aj 337 ton papiera, skla a plastov, čo je o 32 ton viac ako v roku 2015.
Aj keď nejde o výrazný či progresívny skok v napredovaní separácie, ušetrila miestna samospráva za jeho vlaňajší zber, prepravu i uloženie o 41-tisíc eur viac oproti predvlaňajšku. V druhej polovici roka 2016 totiž za ňu prevzala náklady za túto činnosť OZV ENVI - PAK, rovnako ako za svoje ostatné zazmluvnené mestá.
„Okrem toho naša OZV vyškolila pedagógov zo základných a materských škôl vo Vranove a žiaci ZŠ i deti MŠ dostali od nás vzdelávacie pomôcky ohľadne triedenia odpadov,“ informovala riaditeľka pre komunikáciu a marketing v a.s. ENVI - PAK Silvia Nosálová. „Takisto sme mestu Vranov nad Topľou dodali nálepky na 130 kontajnerových stojísk a letáky o správnom triedení do každej domácnosti. Na vranovskom jarmoku sme učili deti triediť komunálny odpad, pričom pre najlepších triedičov sme pripravili malé darčeky. Považujeme to však iba za prvý predpoklad, že obyvatelia Vranova zvládnu efektívnejšie triedenie.“
Podľa informácie vedúcej oddelenia výstavby a dopravy vo Vranove Vlasty Štefánikovej sa mesto nechystá občanom vrátiť ušetrené peniaze. Samospráva totiž v minulosti náklady na triedený zber hradila z prostriedkov, ktoré mohla využiť na inú činnosť. „Keďže už pred niekoľkými rokmi sme začali s intenzifikáciou separovaného zberu, vyžiadalo si to okrem iného aj zvýšené náklady do rekonštrukcie zberného dvora, nákupu zberových vozidiel, nádob či kompostérov pre rodinné domy,“ informovala Obecné noviny. „Dnes však, pokiaľ ide o vrátenie 41-tisíc eur obyvateľom, nepodliehame ilúzii, že po rozdelení na každú domácnosť, čo by predstavovalo skôr symbolickú ako motivačnú čiastku, by sme naštartovali prerod vzťahu k separovaniu. I keď, pri výraznom napredovaní, možno v budúcnosti reálne uvažovať aj o vrátení ušetrených financií.“
Podľa V. Štefánikovej potrvá roky, kým sa okrem iného napríklad v „anonymite“ sídlisk východoslovenského mestečka podarí výrazne preklopiť pomer domácností separujúcich a neseparujúcich odpad. „Všetko je v myslení ľudí,“ uzatvára. „Na dedinách to ide jednoduchšie, každý každého tam pozná a okrem iného sa povedzme pred susedom hanbí prezentovať vlastnú neporiadkumilovnosť. Takže investujeme do inštruktážnych plagátov, ktoré vhadzujeme do schránok, chodíme na besedy o separovaní do škôl, kam sme tiež nakúpili zberné nádoby na triedený zber, na besedy s občanmi... ale stále sme iba na začiatku. Proces zotrvačnosti je totiž veľmi silný a jeho zdolanie si žiada trpezlivosť. Takže viditeľné a citeľné výsledky v prospech separovaného zberu sa zrejme ukážu najskôr po piatich rokoch.“
