Európsky parlament v Bruseli.
V polovici januára sa prijala prvá celoeurópska stratégia, ktorej cieľom je významne zmeniť spôsob, akým sú výrobky z plastov v EÚ navrhované, vyrábané, používané a recyklované. Jej dôsledným uplatňovaním by všetky plastové obaly na trhu štátov EÚ mali byť do roku 2030 recyklovateľné.
Za rovnako dôležité únia považuje, aby sa v jej členských štátoch znížila spotreba jednorazových plastov a obmedzilo zámerné používanie mikroplastov.
Dominancia recyklácie
Najfrekventovanejším slovom v prijatej stratégii je recyklácia. Dnes štáty EÚ každoročne vyprodukujú takmer 25 miliónov ton plastového odpadu, ale iba menej ako 30 percent dokážu recyklovať. Po rozhodnutí Číny neprijímať európsky odpad od začiatku tohto roka to znamená, že vysoké percento plastov končí alebo na skládkach, alebo v spaľovniach! Skládky sú zlým riešením. Spaľovaním plastu síce získame energiu, ale tento proces je z environmentálneho pohľadu nevhodný.
Z troch najväčších recyklujúcich spracovateľov plastu v SR ostal jediný.
Podľa štatistiky Eurostatu Slovensko v roku 2016 recyklovalo 23 percent odpadov, rok predtým 14,9 percenta a v roku 2014 len 10,3 percenta. Plast je najkomplikovanejší výrobok vzhľadom na jeho rozmanité zloženie, napr. PET, HDPE, LDPE, kombinované materiály a podobne. Vzhľadom na rôzne druhy plastov bolo potom na území Slovenska zrecyklovaných podstatne nižšie percento ako oných 23 percent. Ak sa však predsa len dosiahlo toto percento, potom mu „pomohol“ vývoz na recykláciu do zahraničia. Tak to napovedá logika, keďže z troch najväčších spracovateľov odpadových plastov na Slovensku, ktoré ich menia (menili) naspäť na ropné látky, zostal vyrábať jediný.
Kam s plastmi určenými na recykláciu?
Výsledkom je, že zberové spoločnosti zo svojich priestorov (zberných dvorov) čoraz ťažšie umiestňujú plasty na recykláciu. Nemajú ich komu na Slovensku predať. A po zúžení trhu o Čínu, ani v okolitých štátoch. Obyvateľmi vytriedený plast (dotriedený v zberových spoločnostiach) potom v nejednom prípade zákonite končí na skládkach tuhého odpadu. Prípadne v spaľovni.
ZMOS: zvýšenie poplatku problém skládok nevyrieši
Na Slovensku sa momentálne platí najmenej za tonu odpadu uloženého na skládku. Poplatok sa chystá MŽP SR od januára 2019 zvýšiť a ďalej potupne zvyšovať. S tým nesúhlasí Združenie miest a obcí Slovenska. ZMOS argumentuje, že problém so skládkami, na ktorých dnes končí až 70 percent slovenských odpadov, zatiaľ zvýšenie poplatkov nevyrieši.
Stratégia je myšlienka, zámer
Od prijatia stratégie v únii s množstvom národných záujmov, rozdielnych finančných možností štátov, ich vyspelosti či zaostávania v odpadovej politike, prefíkanosti a vypočítavosti jednotlivých politických lídrov a podobne, vedie dlhá cesta do praktického života na každom kúsku Európy. Dá sa však predpokladať, že pôjde o beh na dlhšie a možno až veľmi dlhé trate. Bez ohľadu na argumenty, či už včera s plastmi bolo alebo nebolo neskoro.
