Najväčším problémom pri spracovaní odpadu sú plasty. Tie predstavujú približne 14-15 % odpadu v 100 kilogramoch zmesového odpadu, ktorý sa končí na skládke. EÚ prijala prvú celoeurópsku stratégiu pre plasty, ktorá reaguje aj na obmedzenie dovozu plastov zo strany Číny.
Jej pilierom má byť recyklácia, no to je len odklad celého problému. V diskusnej relácii na TABLET.TV to vyhlásil generálny riaditeľ spoločnosti Kosit Marián Christenko.
„Nie je to problém chýbajúcich recyklačných kapacít. Renesancia, ktorá sa týka EÚ, súvisí s prechodom z lineárnej ekonomiky na obehovú. Namiesto cyklu kúp, spotrebuj a zhoď sa snaží spájať celý okruh, najmä výrobcov s recyklačnými kapacitami. Recyklácia plastov je iba odklad problému, lebo sa nemôže recyklovať donekonečna,“ konštatoval Christenko, podľa ktorého sú možné dve riešenia.
„Buď nahradiť obaly z fosílnych materiálov plne biodegradovateľnými materiálmi, alebo motivovať výrobcov, aby používali materiály, ktoré sú dobre recyklovateľné, ale aj dobre oddeliteľné. Ak sa produkt dostane do odpadu, musí byť jednoduché z neho oddeliť jednotlivé zložky,“ dodal Christenko.
Európska komisia (EK) prijala v roku 2018 prvú celoeurópsku stratégiu pre plasty. Podpredseda EK pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič pre TASR upozornil, že túto stratégiu treba vnímať v ekologickej rovine aj ako modernizáciu európskej ekonomiky.
Komisia oznámila, že stratégia pre plasty má zmeniť spôsob, akým sú plastové výrobky navrhované, vyrábané, používané a recyklované. Jedným z kľúčových prvkov tejto stratégie je recyklácia. EÚ každoročne vyprodukuje takmer 26 miliónov ton plastového odpadu, pričom menej ako 30 % recykluje.
Komisia dodala, že hlavným cieľom stratégie pre plasty je chrániť životné prostredie a súčasne podporovať inovácie. Podľa jej plánov budú všetky plastové obaly na trhu EÚ recyklovateľné do roku 2030 a zámerné používanie mikroplastov bude obmedzené.
