Šou, v ktorej na obale záleží, alebo triediť odpad môže byť zábava

Okrem vyvrátenia rôznych mýtov o triedení, alebo či treba umývať odpad pred jeho vyhodením, sa diváci mohli dozvedieť aj zaujímavé tipy, ako triediť lepšie či to, ako k samotnému triedeniu pristupujú zamestnávatelia.

Bratislavský klub Soupa hostil v závere novembra nadšencov triedenia a ľudí, ktorým záleží na životnom prostredí. Pozvanie na talkshow, ktorú odmoderoval Matej “Sajfa” Cifra, prijali influencer, moderátor a bývalý hokejista Boris Valábik, komik, herec a influencer Štefan Martinovič, Veronika Bush z Tesco Slovakia, Zuzana Kaňuchová z Henkel Slovensko a Katarína Kretter z OZV ENVI - PAK, ktorá zabezpečuje triedený zber vo väčšine miest Slovenska. Napriek vážnej enviro téme sa talkshow niesla v pohodovej atmosfére a bola sprevádzaná vtipnými triediacimi historkami účastníkov.

Vieme na Slovensku triediť?

Podľa posledných údajov vyprodukuje priemerný Slovák za rok 497 kg odpadu. Pozitívne je, že sa zlepšujeme v triedení aj v recyklácii a klesá aj množstvo zmesového odpadu, ktoré skládkujeme, hoci stále končí na skládkach priveľa odpadu. “Dôvody môžu byť rôzne. Či už je to ľahostajnosť ľudí triediť, alebo aj nevedomosť. Priznajme sa, ľudia sa nie vždy chcú zamýšľať nad tým, čoho sa chcú zbaviť,” priblížila Kretter. “Na druhej strane treba povedať, že Slováci sú naozaj veľmi dobrí v triedení obalov. Za ENVI - PAK môžem povedať, že už dnes plníme ciele na rok 2025. Dokonca v triedení obalov z plastu sme podľa Eurostatu na druhej priečke v rámci Európskej únie,” uviedla Kretter. Opodstatnenosť triedenia podčiarkli všetci účastníci diskusie a niet pochýb o tom, že triediť odpad je naozaj dôležité. “Podľa mňa je dôležité, aby ľudia sami chceli triediť,” uviedol Valábik s tým, že pre neho sú nesmierne odstrašujúce zábery zvierat z morí a oceánov, ktoré sú uväznené v plastoch. Spoločne sa všetci zhodli na tom, že nie je hanbou opýtať sa, keď človek nevie, čo kam patrí. “Ja si to googlim, keď neviem, kde danú vec vyhodiť,” povedal Martinovič.

Umývať či neumývať? To je otázka!

Katarína Kretter sa pri témach o triedení pravidelne stretáva s rôznymi mýtmi. Jedným z nich je aj to, že načo triediť, keď aj tak každým rokom rastie poplatok za odpad. “Veľa ľudí stále nevie, že za triedený zber plastov, kovov, papiera, skla a kombinovaných materiálov, neplatia. Ten hradia výrobcovia prostredníctvom organizácie zodpovednosti výrobcov,” vysvetlila Kretter. Ďalšou udomácnenou nepravdou je napríklad aj to, že obaly z vajíčok či rolky z toaletného papiera nepatria do papiera. Mnohí ich preto hádžu do zmesového odpadu. “Je pravda, že práve rolky z toaletného papiera, kuchynských utierok či obaly na vajíčka sa už nedajú kvôli krátkosti vlákien ďalej recyklovať, je to takzvaná labutia pieseň papiera, ale stále je lepšie, keď ich vyhodíme do triedeného zberu papiera, kde môžu byť ešte aspoň energeticky zhodnotené, ako by mali skončiť na skládke a byť ďalšou záťažou pre životné prostredie. Takže patria do modrého kontajnera, nie do čierneho,” uviedla Kretter. Pálčivou otázkou je aj to, či treba umývať plastové obaly. Števo Martinovič sa napríklad priznal, že ich neumýva, lebo by podľa neho plytval vodou. “Umývať netreba. Stačí odstrániť hrubé zvyšky. Pri recyklácii sa odpad premýva, čiže príde k jeho vyčisteniu. Teda šetríme vodu a neumývame odpad,“ dodala Kretter s tým, že napríklad pri téglikoch od jogurtov je dôležité oddeliť kovové viečko, aj v tom prípade, že sa vo vašom meste či obci triedi plast a kovy do jedného zberového vreca/kontajnera.

Ako k triedeniu pristupujú výrobcovia

Netriedi sa iba tam, kde bývame, ale aj tam, kde pracujeme. Množstvo zamestnávateľov si dáva naozaj záležať na tom, aby bolo triedenie dostupné aj na pracovisku, a tak už vo firmách nechýbajú farebné koše na triedený zber. Podľa riaditeľky korporátnej komunikácie pre Henkel Slovensko Zuzany Kaňuchovej u nich každý zamestnanec absolvuje aj tréning udržateľnosti, kde je okrem iného triedenie úplnou samozrejmosťou. “Okrem toho sa snažíme celosvetovo už pri výrobe do obalov začleňovať čo najviac recyklátu, a potom na obale samotnom edukovať aj zákazníkov,” povedala Kaňuchová s tým, že každoročne pripravujú aj kampane na zlepšenie životného prostredia.

Triedenie a životné prostredie je veľkou témou aj pre Tesco Slovakia. Podľa riaditeľky komunikácie a kampaní reťazca Veroniky Bush odstránili napríklad koše z kancelárií a vytvorili triediace stojiská, aby si ľudia dali záležať a vytriedili vyprodukovaný odpad. “Pred pár rokmi sme zaviedli zelené, teda opakovateľne použiteľné, prepravky, v ktorých nám výrobcovia dovážajú tovar: My to vybalíme a vraciame im ich naspäť. Takto sme zamedzili jednorazovým prepravkám a dokážeme ušetriť 3000 ton emisií ročne,” vysvetlila Bush s tým, že podobný projekt majú aj s vešiakmi z ich produktov, ktoré pravidelne vracajú do obehu. Ďalšou veľkou výzvou je aj zníženie množstva potravinového odpadu. Tescu sa podľa jej slov podarilo v priebehu dvoch rokov (od roku 2017 do roku 2019) znížiť toto množstvo v prevádzkach o polovicu, aj vďaka tomu, že každý deň darujú nepredané potraviny ľuďom v núdzi, okrem tých, ktoré nie sú vhodné na konzumáciu, tie darujú napríklad zvieratám na skŕmenie.

Záznam z ENVISHOW - talkshow, v ktorej na obale záleží je dostupný na YouTube.