Na každé jedno pracovné miesto v cestovnom ruchu je z pohľadu praxe naviazaných ďalších desať. Cestovný ruch na Liptove a vo Vysokých Tatrách kvôli pandémii kolabuje a vo veľkom prepúšťa. Najväčší zamestnávateľ v cestovnom ruchu ohlásil hromadné prepúšťanie.
O prácu prichádza v tomto období 260 jeho kmeňových zamestnancov a reagujú aj ďalší podnikatelia v tomto zdecimovanom sektore. O prácu prídu ďalšie stovky ľudí z cestovného ruchu a hrozí dominový efekt na dodávateľov a na sektor napojené prevádzky. Netreba zabúdať, že sa hromadne prepúšťalo v Tatrách už v minulom roku a problémy sa ďalej prehlbujú.
Skutočne je v poriadku, aby bol cestovný ruch postavený na okraj záujmu v spoločnosti? Raz pandémia skončí a aj keď covid zjavne nevymizne, tak bude spoločnosť, ktorá dlhé mesiace žila v obmedzeniach a strachu o život, potrebovať reset, oddych, návrat do normálu... Bude mať kde dovolenkovať a oddychovať? „Toto už nie je maličkosť, dôrazne apelujeme na to, že ak nenájdeme funkčné a efektívne mechanizmy, ktorými uchránime krehký sektor cestovného ruchu, tak za dovolenkou bude treba odchádzať za hranice napriek tomu, že je naše Slovensko plné nádherných miest ako stvorených na aktívny aj pasívny oddych. Nehovoriac o tom koľko ľudí u nás stratí prácu a mnohí aj zmysel života. Aktuálna pomoc je pre sektor nedostatočná. Aj keby sme dnes mohli otvoriť prevádzky na Liptove a vo Vysokých Tatrách, tak niektoré škody už nikdy neopravíme. Netreba zabúdať na fakt, že prepúšťanie v cestovnom ruchu spôsobuje dominový efekt na dodávateľov a prevádzky na cestovný ruch napojené. Z praxe totiž jasne vyplýva, že na jedno pracovné miesto v cestom ruchu je napojených ďalších desať. Často sa u nás na služby cestovného ruchu zabúda, lebo nie sú pilierom hospodárstva krajiny, ale je nutné sa aj na tento sektor pozerať v širších súvislostiach,“zdôraznila riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu REGION LIPTOV Darina Bartková. Liptáci a Tatranci dostali do vienka krásne prírodné možnosti, rozvinuli v regiónoch služby cestovného ruchu na najvyššiu úroveň. Úroveň konkurencie schopnú aj so zahraničnými rezortmi. Za oddychom a zážitkami sem chodili domáci aj zahraniční hostia v státisícoch ročne. Pandémia ochromila celý svet nevynímajúc, ale slovenský cestovný ruch nedostáva potrebnú pomoc a padá na dno.
Oblastné organizácie na Liptove a vo Vysokých Tatrách realizovali prieskum, do ktorého sa zapojilo celkovo 96 zariadení v cestovnom ruchu. Aktuálne môže čerpať prostriedky na kompenzáciu miezd zamestnancom z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Z praxe však vyplýva, že sa refunduje zhruba len niečo okolo 50%, čo pri nulových tržbách v tomto sektore nie je absolútne dostačujúca pomoc. Čerpať je možné aj financie zo schémy Ministerstva dopravy a výstavby SR, ale len v maximálnej výške 10 % minuloročných aprílových tržieb, čo je rovnako len malá náplasť na problémy, dokonca limitovaná maximálnou výškou 200 tis. eur. Tiež je možnosť získať dotáciu na nájomné, ktoré poskytuje Ministerstvo hospodárstva SR. To čo môžu podnikatelia v cestovnom ruchu čerpať je teda absolútne nedostačujúce, kompenzácie neriešia ich problémy. Uzatvorené prevádzky totiž kumulujú obrovské náklady na dennej báze – splátky úverov za investície, paušály na energie, vodu, vykurovanie, nájmy prenajatých pozemkov, poistenie atď. Podľa prieskumu v regiónoch sa až 92% všetkých dotazovaných subjektov vyjadrilo, že sú existujúce kompenzácie pre udržanie ich podnikania absolútne nedostačujúce. Obrovským problémom sú aj neustále sa meniace podmienky. To je pre sektor priam zničujúce, keďže pri ohromných nákladoch sprístupnia svoje prevádzky, otvoria sezóny a potom príde stop.
„Už v minulom roku sa vo veľkom prepúšťalo. O prácu prišlo zhruba 1400 ľudí. Je už známe, že najväčší zamestnávateľ v cestovnom ruchu TMR prepúšťa v tomto období ďalších 260 ľudí a ďalších zhruba 230 to bude v iných prevádzkach. Tento stav je neudržateľný. Z nášho prieskumu na Liptove a v Tatrách vyplýva, že každá jedna prevádzka kvôli aktuálne zastavenej zimnej sezóne v priemere prepúšťa ďalších dvoch svojich kmeňových zamestnancov. To nemusí znieť tragicky, ale keď sa to spočíta, tak sú to stovky ľudí, stovky živiteľov rodín, matiek, mladých ľudí, jednoducho všetkých, ktorí pracujú vtedy, keď všetci ostatní oddychujú, teda počas sviatkov, prázdnin, voľných dní aj víkendov,“ zdôraznila riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Vysoké Tatry Lucia Blašková.
Podľa prieskumu oblastných organizácií podnikatelia vnímajú podmienky pre získanie rôznych podpôr za neprehľadné, rozptýlené po jednotlivých poskytovateľoch. Za ideálne organizácie považujú ich združenie povedzme v jednom proticovidovom centre. Pri kombinácii rôznych schém podpôr je totiž určenie limitovanej výšky podpory v sumáre za jednotlivé schémy nedostatočne zreteľne a pochopiteľne uvedené. Podnikateľom pomaly vysychajú vlastné zdroje, sú čoraz viac frustrovaní a nevidia svoju budúcnosť a dôvod prečo ďalej udržiavať pracovné miesta. Z prieskumu je tiež zrejmé, že vo Vysokých Tatrách požiadalo o podporu cez Ministerstvo dopravy a výstavby SR až 94% všetkých subjektov, ale zatiaľ len 53 % z nich reálne kompenzáciu dostalo. Navyše existujú aj limity vo výške podpory a tým pádom je táto podpora pre veľké firmy úplne nefunkčná. Podpora na mzdy cez Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny bola na Liptove poskytnutá len 60 % žiadateľov, čo tiež nie je ideálny stav, nehovoriac o jej výške.
Zima je ťažiskovou sezónou, keď vypadne jeseň alebo jar, tak je to pre slovenské hory problém, ale výpadok hlavnej zimnej sezóny je zničujúci. Liptáci a Tatranci volajú po reštarte zimnej sezóny aspoň v režime, ktorý bežal koncom minulého roka. „Otvorenie sezóny v lyžiarskom stredisku je vec špičkovej prípravy hneď po ukončení predchádzajúcej zimnej sezóny a v celej mimosezóne. Dôležité je sledovanie počasia pred sezónou a dobrý timing všetkých následných procesov. Zasnežovací systém musíme mať dokonale pripravený dávno pred zimnou sezónou a jeho prevádzka je obrovský energetický náklad. Detto musíme mať vo vynikajúcom stave všetky naše lanovky aj snežné pásové vozidlá. Na to, aby sme mohli prevádzkovať stredisko musíme zaplatiť nemalé nájmy urbárom a štátnym lesom za prenájom pozemkov pod našimi lanovkami, prevádzkami či zjazdovkami, či mať s dodávateľmi energií nakontrahované odbery, za ktoré platíme aj keď ich nevyužijeme. To, že sme museli zatvoriť stredisko neznamená, že sme zo dňa na deň bez nákladov. Obrovské náklady sme mali, máme a budeme mať a napríklad kompenzácia od z Ministerstva dopravy a výstavby SR je pre nás, ako veľkú spoločnosť, porovnateľná s nákladmi na jeden deň,“povedal riaditeľ horského strediska Vysoké Tatry Dušan Slavkovský.
Liptáci a Tatranci pripomínajú, že pobyt v prírode je určite lepší pre podporu imunity a sú tu miesta, subjekty a prevádzky, ktoré pri maximálnom rešpekte k zdraviu svojich hostí, ponúknu komfort na aktívny aj pasívny relax vo svojich zariadeniach. Treba veriť, že sa z okraja záujmu dostanú čo najskôr...
