Predseda ZMOS Branislav Tréger počas vysielania relácie Kontakty v Slovenskom rozhlase s moderátorkou Evou Sládkovou.
Predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a primátor Liptovského Hrádku Branislav Tréger bol v utorok 1. decembra 2020 hosťom živého vysielania relácie Kontakty, ktorú Slovenský rozhlas vysiela na svojom prvom okruhu. Témou relácie bola problematika eurofondov.
„Musíme otvorene povedať, že 80 percent verejných investícií je práve z fondov Európskej únie. ZMOS to chápe ako podanú ruku: či to využijeme a do akej miery, záleží od nás. Do štúdia som sa dopravil električkou, ktorá tiež bola zakúpená z prostriedkov Európskej únie. Keby sme si všímali tabuľky, ktoré informujú o realizácii projektov z eurofondov, tak by sme zistili, že okrem dopravných prostriedkov, dopravnej infraštruktúry, mostov, ciest je to aj zateplenie budov, záchrana kultúrnych pamiatok či budovanie cyklotrás. Zabudnúť nemožno ani na vodovody a kanalizácie, ktoré pomohli vyrovnávať regionálne rozdiely v našej republike. Je to obrovská pomoc a tým pádom aj zlepšenie života ľudí v našej krajine,“ povedal predseda ZMOS v štúdiu Slovenského rozhlasu.
Moderátorka Kontaktov Eva Sládková sa ho pýtala aj na realizáciu projektov v Liptovskom Hrádku. Branislav Tréger uviedol, že najskôr realizovali projekty, ktoré priniesli úspory na prevádzkových nákladoch. Išlo o zatepľovanie materských a základných škôl, ich následné vybavenie, výstavbu námestia či nateraz posledný projekt, ktorým je cyklotrasa majúca za cieľ uľahčiť dopravu obyvateľov zo sídliska do zamestnania v tamojšej priemyselnej zóne. Branislav Tréger reagoval aj na otázku, ako obce najčastejšie riešia prípravu projektov. Sú aj také, ktoré na to majú vlastných ľudí, alebo si najímajú odborníkov? „Sme charakteristický vidieckym osídlením. Máme viac ako 2500 obcí, ktoré majú menej ako 3000 obyvateľov. Nie každá obec si môže dovoliť zamestnanca na plný úväzok, ktorý sa zaoberá eurofondami. Pomáhajú si buď navzájom: to znamená, že si zdieľajú túto službu a programový manažér zastupuje viac obcí. Pri zložitejších čerpaniach sú to potom programové agentúry, ktoré sa dokážu v problematike ďaleko lepšie orientovať. Už sa stalo to, že tie agentúry, ktoré boli menej zdatné, z trhu odišli. Už sú tam len také, s ktorými máme dobrú skúsenosť a úlohu, nie ľahkú, dokážu zvládnuť,“ reagoval predseda ZMOS.
V relácii odznel aj názor nezávislej odborníčky na eurofondy Kataríny Rochovskej, ktorá uviedla, že najväčším problémom je náročný proces, ktorý nebrzdí Európska únia, ale náš štát. Ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Veronika Remišová hovorila o potrebe zjednodušenia celého systému i o potrebnej novele zákona.
Predseda ZMOS Branislav Tréger uviedol, že zastupujú 95 percent slovenských miest a obcí. „Z aplikačnej praxe vieme, že veľmi vážnym problémom pri čerpaní eurofondov je verejné obstarávanie, ktoré by bolo potrebné veľmi zjednodušiť. Pripomienky, ktorú sú od uchádzačov alebo dodávateľov, sú naozaj, čo sa týka času, veľmi náročné. Čerpanie je potom ako v tomto programovom období na úrovni 40 percent, čo je na škodu nás všetkých,“ zdôraznil a dodal, že okrem obstarávania sú problémom aj pozemky. „Teda parcely v „éčkovom“ stave, neidentické, neprededené. To je ďalšia hrozba čerpania fondov, pretože nás to veľmi brzdí. Potom sú štátne podniky, kde sa dostať k právnemu titulu alebo k nájomnej zmluve je sizyfovská robota, ktorá veľmi zdržuje. Tu by sme tiež štát žiadali o väčšiu pružnosť,“ vyzval predseda ZMOS.
„Sme za maximálnu transparentnosť, už sú prvé pokusy, ako zjednodušiť verejné obstarávanie. Aj u premiéra sme debatovali na túto tému. Participujeme na týchto zákonoch, dávame zásadné pripomienky. Nik nemá väčšiu skúsenosť s čerpaním eurofondov ako obce a mestá, aplikačná prax je veľmi dôležitá. Úlohou eurofondov je stierať rozdiely v rámci regiónov. Máme 477 obcí, kde nie je dovedená pitná voda vodovodom. Odkanalizovaných obcí je okolo 1260, čo predstavuje 40 percent. Pri čerpaní z fondov Európskej únie je potrebné sa sústrediť aj na dopravnú infraštruktúru, teda na modernizáciu železničnej a cestnej siete. Veľa mostných objektov je v havarijnom stave. Venovať sa treba aj zelenej infraštruktúre (cyklotrasy, vodozádržné opatrenia, zeleň ako taká), odpadovému hospodárstvu i nakladaniu s biologicky rozložiteľným odpadom. Revitalizovať treba hnedé parky, venovať sa zdieľaným službám a prihraničnej spolupráci,“ uzavrel Branislav Tréger.
Reláciu Kontakty si môžete vypočuť TU