Vo svetle mnohých potravinových škandálov sa čoraz častejšie zamýšľajú aj bežní konzumenti, aké potraviny nakupovať. Toto prakticky každodenné rozhodnutie je ovplyvnené mnohými faktormi a z dôvodu nedostatku času, často dávame priestor „rýchlemu“ nakupovaniu v supermarketoch. Čo keby sme ale skúsili dať prednosť miestnym farmárom?
Na slovenskom trhu môžeme posledné roky pozorovať postupný nárast dopytu zo strany zákazníkov, ktorí vyhľadávajú kvalitné potraviny miestneho pôvodu a to priamo u ich lokálnych producentov. Prioritou rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a vlády Slovenskej republiky je zvýšenie potravinovej sebestačnosti štátu, pričom tzv. priamy predaj konečnému spotrebiteľovi k tomu nesporne výrazne prispieva. Je nutné konštatovať, že záujem spotrebiteľov o domáce produkty a potraviny predávané „z dvora“ sa zvyšuje, čo potvrdzuje zvýšený dopyt, ale aj ponuka samotných pestovateľov a chovateľov. Tomuto faktu napomáhajú aj rôzne potravinové škandály, ktoré v značnej miere ovplyvňujú rozhodovanie spotrebiteľov pri nakupovaní potravín, nakoľko si spotrebitelia uvedomujú riziká konzumácie potravín s nejasným pôvodom. Priamy predaj prvotných produktov z dvora je príležitosťou pre miestnych producentov predať svoju produkciu za „spravodlivé ceny“ a pre spotrebiteľa a jeho rodinu zaistiť kvalitné, čerstvé a bezpečné potraviny. Táto obojstranne výhodná aktivita prináša lokalite a vidieku ďalšie pozitívne efekty v ekonomickej, sociálnej a environmentálnej oblasti. Taktiež dochádza k skracovaniu odbytových reťazcov a vynechávaniu sprostredkovateľov predaja, čím sa nezvyšuje cena o dodatočné požadované kompenzácie nákladov a zisky, a produkt či potravina sa tak stáva konkurencieschopnejšou.
Ako je to s kvalitou lokálnych potravín predávaných z dvora?
Z pohľadu legislatívy by kvalitatívny rozdiel medzi týmito výrobcami samotný spotrebiteľ badať nemal, ak zamýšľame porovnávanie dvoch podobných produktov, z pohľadu ich výrobného procesu, ktorý podobne ako v iných členských krajinách, aj na Slovensku upravuje zodpovedajúci legislatívny rámec.
Hygiena potravín zohráva veľmi dôležitú úlohu v potravinárskom priemysle i vo sfére výživy obyvateľstva, nakoľko predstavuje súhrn zásad a opatrení vo výrobnom procese i počas akejkoľvek manipulácie so surovinami i s potravinami, ktoré napomáhajú dosiahnutiu cieľa ochrany zdravia konzumentov. Súčasná legislatíva, týkajúca sa hygieny potravín, presne definuje podmienky spracovania surovín a z nich vyrábaných potravín v kontexte celého spektra potravinárskeho odvetvia, ktoré sú opodstatnene dôležité pre procesy výroby, nakoľko suroviny používané vo výrobnom procese, môžu pochádzať nielen od miestnych, domácich výrobcov, ale môžu byť zabezpečené aj z iných štátov EÚ, respektíve aj tretích krajín mimo únie.
Aj pri ich určovaní sa ale prihliadalo na potrebu zavádzania pravidiel, ktoré boli určené vzhľadom na rozsah a povahu konkrétnych druhov výroby. A tak v prípade predaja z dvora, ktorý je limitovaný predovšetkým malým množstvom dodávaných produktov, je dodávanie malého množstva produktov alebo priamy predaj prvovýrobcov vyňatý z rozsahu regulácie hygienických nariadení Európskej únie. Ak teda predajca splní požiadavky ustanovené Nariadením vlády SR č. 359/2011 a č. 360/2011 nemusí pri malých množstvách prvotných produktov dodržiavať ďalšie požiadavky na hygienu ustanovené Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva.
Napriek mnohým pozitívnym prvkom, niekoľko-ročná prax odhalila jej súčasti, ktoré vytvárajú negatívne prekážky pre samotných producentov, aj zákazníkov. A práve zefektívneniu aktuálnych pravidiel pre potreby rozvoja malých farmárov a prvovýrobcov potravín v oblasti malých množstiev vlastných produktov sa venuje projekt „Z dvora k regionálnemu rozvoju“, ktorý je finančne podporený Operačným programom Efektívna verejná správa a Európskym sociálnym fondom, a v rámci ktorého navrhujeme legislatívne zmeny v súlade aj so Strategickým cieľom Vlády SR - efektívne a udržateľným spôsobom využiť prírodný potenciál Slovenska na zvýšenie úrovne vlastnej potravinovej sebestačnosti a na zvýšenie podielu domácich potravín.
Aké opatrenia sa v rámci podpory predaja z dvora v rámci projektu navrhli?
Zvýšenie objemov pre dodávania mäsa a mäsových výrobkov
V rámci aktuálne platného nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 359/2011, ktorým sa ustanovujú požiadavky na niektoré potravinárske prevádzkarne a na malé množstvá, sa v rámci §6 definujú aj presné týždenné množstvá pre dodávanie mäsa, mletého mäsa, mäsových prípravkov, mäsových výrobkov, škvarených živočíšnych tukov a oškvarkov iným maloobchodným prevádzkarniam.
V praxi tak dochádza k situácií, že producenti musia sledovať osobitne pre jednotlivé druhy výrobkov produkované objemy, pre ktoré vzhľadom na ich povahu platia rôzne pravidlá, čo v praxi spôsobuje nielen náklady na administratívne spracovanie a zvýšené úsilie sledovania dodržiavania limitov, no zároveň sa podľa ohlasov konkrétnych farmárov, negatívne diskriminujú prevádzkárne produkujúce určité výrobky, pre ktoré sú nastavené pomerne nízke maximálne limity.
V rámci legislatívnej úpravy preto navrhujeme zjednotenie daných maximálnych množstiev, čím sa vytvára priestor pre výrobcu jednoduchšie sa rozhodovať vo výrobnom procese a prispôsobovať sa požiadavkám zákazníkov.
Zvýšenie objemov pre dodávky rýb
Malým množstvom rýb sa podľa aktuálnej legislatívy rozumejú ryby v živom stave alebo zabité nespracované čerstvé ryby vcelku alebo upravené, ktorých
a) hodnota pri každom priamom nákupe konečným spotrebiteľom od prvovýrobcu nepresiahne 20 eur,
b) celková dodávka prvovýrobcu miestnym maloobchodným prevádzkarniam nesmie prekročiť 100 kg týždenne.
Limitáciu priameho predaja konečnému spotrebiteľovi hodnotou 20 Eur považujeme za neobjektívnu, vzhľadom na fakt, že cena rýb sa v rámci jednotlivých prevádzok líši. Toto nariadenie sa v praxi môžu snažiť prevádzky obchádzať aj rozdelením nákupu na viacero menších nákupov, či znížením oficiálnych cien predávaných rýb, čo spôsobuje negatívny aj daňový efekt. V prípade týždenného obmedzenia sa môže považovať za negatívum vplyv sezónnosti, nakoľko počas určitých období, je náročné neprekročiť limit 100 kg týždenne a naopak, počas určitých mesiacov, kedy je dopyt výrazne nižší, je tento limit zďaleka nedosiahnutý.
Z daných dôvodov preto navrhujeme v legislatívnej úprave vypustiť finančnú limitáciu hodnoty pri každom priamom nákupe a navrhuje sa nahradenie týždenného limitu 100 kg na ročný limit 6 000 kg za rok.
Zvýšenie objemu dodávok prvotných produktov rastlinného pôvodu
Malým množstvom prvotných produktov rastlinného pôvodu je podľa predmetného nariadenia množstvo, ktoré prvovýrobca priamo predáva a ich ročné množstvo neprekročí napríklad 500 kg obilnín, olejnín, strukovín, 2 tony zemiakov a hlúbovej zeleniny, 500 kg plodovej zeleniny alebo koreňovej zeleniny, 200 kg cibule, 150 kg listovej zeleniny, 2 tony jadrového alebo 1 tony kôstkového ovocia. Tieto množstvá, ako ukázala prax, však dosahujú častokrát aj malý záhradkári, sú považované za nelogicky stanovené a neprispôsobujú sa k rozvoju vidieka v oblasti predaja z dvora. Z toho dôvodu sa v rámci legislatívnej úpravy navrhuje zlúčenie všetkých rastlinných komodít do jednej skupiny s názvom „prvotných produktov rastlinného pôvodu“ a stanovenie jej celkového množstva 20 000 kg za rok.
Máte aj Vy návrhy v rámci hygieny potravín, ktoré by v praxi pomohli našim farmárom? Neváhajte nás kontaktovať!
Tento článok vznikol na základe výstupov aktivít realizovaných v rámci projektu „Z dvora k regionálnemu rozvoju vidieka“, ktorý je finančne podporený Operačným programom Efektívna verejná správa a Európskym sociálnym fondom. Viac informácií o projekte nájdete na http://rozvijamevidiek.sk/.
