Graf.
Mestá a obce budú pravdepodobne od budúceho roka opäť zvyšovať ceny za odvoz komunálneho odpadu. Samosprávy pritom majú možnosť, ako poplatky nezvyšovať – stačí začať dôkladne separovať odpad, ktorý končí v smetných nádobách.
Platí totiž, že čím menej odpadu obce a mestá vytriedia, tým vyššie sú poplatky za umiestnenie zmesového komunálneho odpadu na skládku.
Samosprávy, ktoré budú od januára budúceho roku triediť menej ako 10 percent komunálneho odpadu, zaplatia za jednu tonu zákonný poplatok 33 eur. Ak však dokážu vyseparovať viac ako 60 percent, zákonný poplatok je iba tretinový. K nemu treba pripočítať ešte poplatky za skládkovanie pre spoločnosť prevádzkujúcu skládku a daň z pridanej hodnoty. Cenovou politikou sa štát snaží samosprávy a jej obyvateľov prinútiť viac triediť. Podľa fyzických analýz odpadov pritom do zmesového komunálneho odpadu vyhadzujeme až 84 percent takého odpadu, ktorý vieme vytriediť.
Najviac z neho tvorí bioodpad, ktorý končí v smetných nádobách nielen v mestách, ale aj na vidieku, kde majú ľudia záhrady a môžu ho bez problémov zhodnotiť domácim kompostovaním. „Naše analýzy odpadov potvrdili, že v smetných nádobách na zmesový komunálny odpad končí 40 až 60 percent bioodpadu. Ten zapácha a hnije. Nakoniec sa vyvezie na skládku, kde sa rozkladá bez prístupu vzduchu a vytvára najsilnejší skleníkový plyn – metán,“ hovorí Marián Kobolka, odborník na komunálny odpad z portálu menejodpadu.sk.
Podľa zistení prispieva metán ku vzniku skleníkového efektu výrazne viac ako oxid uhličitý. Neustály nárast koncentrácie plynov v atmosfére pritom vedie k neželaným klimatickým zmenám. Všetky negatívne dôsledky dokážu samosprávy odbúrať triedením a následným spracovaním biologicky rozložiteľného odpadu.
Výber vhodného spôsobu separovania
Odpad, ktorý je biologicky rozložiteľný a nemôže podľa zákona skončiť na skládke ani v spaľovni, môžu špecializované firmy energeticky využiť v bioplynových staniciach alebo zabezpečiť jeho kompostovanie. „Ak dajú obce bioodpad kompostovať, na konci procesu vznikne prírodné hnojivo využiteľné v poľnohospodárstve, či na záhradách obyvateľov. Menšie množstvo zmesového komunálneho odpadu pritom znamená menšiu potrebu jeho vyvážania a skládkovania. Samosprávy tak môžu výrazne ušetriť,“ dopĺňa Marián Kobolka.
Ak by samospráva zabezpečila od januára dôsledné separovanie vyprodukovaného bioodpadu, znížila by náklady za skládkovanie a zároveň by zaplatila nižšie zákonné poplatky. Dnes, keď samosprávy prichádzajú v dôsledku pandémie koronavírusu o svoje príjmy, je to spôsob, ako môžu ušetriť.
Slováci v triedení výrazne zaostávajú
Dôsledné separovanie sa stáva štandardom a obyvatelia si naň dobre zvykajú. Dokazujú to príklady zo zahraničia. V 200-tisícovom severotalianskom meste Parma vyprodukoval každý obyvateľ v roku 2012 približne 427 kilogramov odpadu, pričom na skládke z neho skončilo až 250 kilogramov. „O štyri roky neskôr, po zavedení triedenia pri zdroji, čiže v domácnostiach a najmä zavedením triedenia kuchynského biologicky rozložiteľného odpadu, ho na skládkach skončilo len približne 110 kilogramov na obyvateľa,“ hovorí Marián Kobolka. Parma ušetrila na poplatkoch za skládkovanie a samotný zber bol hygienickejší, pre obyvateľov pohodlnejší a pritom spĺňal všetky legislatívne povinnosti.
Obdobné dobré čísla by sme pritom mohli dosiahnuť aj u nás. Štatistiky hovoria, že priemerný Slovák dokázal v roku 2018 vyprodukovať 427 kilogramov komunálneho odpadu, pričom zhodnotených bolo necelých 45 percent. Na skládkach tak skončilo 235 kilogramov odpadu na obyvateľa. Ak by sme zo smetných nádob dokázali vyseparovať všetko, čo sa dá, na skládkach by skončilo len približne 68 kilogramov na obyvateľa.
Na rad prichádza kuchynský odpad
Podľa zákona musia samosprávy zabezpečiť separovaný zber biologicky rozložiteľného odpadu. Od začiatku roku 2021 začnú obce s triedením poslednej časti bioodpadu – z našich kuchýň. Iba samosprávy, ktoré preukážu, že všetci jej obyvatelia kompostujú bioodpad vo kompostovacích zásobníkoch, kuchynský odpad zbierať nemusia.
Ak chce samospráva efektívne triediť kuchynský odpad, mala by každú domácnosť vybaviť prevetrávaným košom s kompostovateľným vreckom. Do týchto košov patria zvyšky jedál, potravín, ktoré sú pokazené alebo sú po záruke a odpad rastlinného alebo živočíšneho pôvodu. „Kuchynský odpad následne skončí v bioplynovej stanici alebo v kompostárni, ktorá musí byť vybavená hygienizačným zariadením, akým je napríklad hygienizačný CSC kontajner. Na konci celého procesu spracovania bioodpadu je kvalitné hnojivo,“ hovorí Marián Kobolka.
Európa má potenciál
Podľa údajov European Compost Network vyprodukujú členské štáty Európskej únie ročne až 138 miliónov ton bioodpadu. Z neho sa spracuje len 40 percent. „V rámci Európy dnes vytvoríme 12 miliónov ton kompostu, pričom by sme ho vedeli vyrobiť až 2,5-násobne viac. Prírodný kompost je mimoriadne dôležitý pre poľnohospodárov,“ hovorí Marián Kobolka.
Kompost má pre pôdu množstvo priaznivých účinkov. Vďaka jeho využitiu sa uchovávajú v pôde organické zložky, zlepšuje sa štruktúra pôdy a dokáže sa v nej udržať väčšie množstvo vody. Zároveň sa zvyšuje kvalita pôdy a poľnohospodári tak môžu používať menej, alebo dokonca žiadne chemické hnojivá.
