Na starom cintoríne v Žiline postavili už v roku 1914 pomník so symbolickým názvom "Prvé obete svetovej vojny 1914" a umiestnili na ňom mená deviatich zomrelých vojakov.
Podľa historika Petra Štanského sa pomník nachádza pri hlavnej aleji cintorína a v spoločnom hrobe sú pochovaní traja Maďari, dvaja Česi, dvaja Nemci, Rus a Srb. "Mená pochovaných, ich hodnosti, označenie jednotky, v ktorej slúžili, dátum narodenia a úmrtia deviatich vojakov piatich národností sú uvedené v oválnych kovových tabuľkách. Nad nimi je nápis 'Prvé obete svetovej vojny' a pod nimi 'Pokoj prachu jejich'," uviedol Štanský.
Doplnil, že išlo o prvých zomrelých z tzv. cholerových barakov. "Súčasťou starého cintorína bol od roku 1914 aj vojenský cintorín. Pochovávali na ňom obete cholerovej epidémie, na ktorú zomierali nielen vojaci rakúsko-uhorskej armády, ale aj iní. Najmä zajatci, ubytovaní v 'cholerových barakoch'. Boli to jednoduché drevené domčeky, v ktorých sa postihnutí liečili, ale aj zomierali. Domčeky neskôr nahradili murované objekty vojenských kasární," vysvetlil žilinský historik.
"Počet zomrelých vojakov a zajatcov v žilinských cholerových barakoch stúpal natoľko, že priestor na mestskom cintoríne už nemohol stačiť. V roku 1915 vznikol nový vojenský cintorín západne od pôvodného, na bývalom pasienku pri trati Žilina-Rajec a mal charakter vojenského cintorína. Hroby boli uložené v radoch ako vojaci nastúpení pred rozkazom veliteľa. Po skončení prvej svetovej vojny každý hrob upravili, obmurovali betónovým múrikom a označili betónovým pomníčkom, ukončeným zreteľným symbolom vierovyznania," dodal Štanský.
Každý náhrobok mal kovovú tabuľku s evidenčným číslom hrobu, názov jednotky, z ktorej vojak pochádzal, meno, dátum narodenia a úmrtia. "Krásu a dôstojnosť tohto vzorne udržiavaného cintorína dotvárali vysadené smutné vŕby a tuje, v ktorých tieni spalo svoj večný sen až 1276 vojakov, obetí neľútostných bojov troch mocností – Ruska, Nemecka a Rakúsko–Uhorska," podotkol žilinský historik.
Najvýraznejšou dominantou vojenského cintorína bol majestátny centrálny pamätník, postavený v roku 1920 na počesť všetkých vojakov odpočívajúcich na cintoríne v Žiline. "Viaceré telá vojakov mali byť prevezené do ich rodnej vlasti. Keď sa však príbuzní presvedčili, s akou úctou sa v Žiline opatrujú ich hroby, s dojatím ich tu aj naďalej ponechali. Žilinský vojenský cintorín sa stal všeobecne známym a každoročne prichádzali návštevníci z domova i zo zahraničia," uviedol Štanský.
O vojenský cintorín sa vzorne starali vojaci žilinskej posádky. "Mimoriadne zásluhy mal najmä podplukovník Jozef Čermák, ktorý bol kurátorom cintorína. Pod jeho vedením patril žilinský vojenský cintorín k najkrajším cintorínom v Európe. Za túto neobyčajnú starostlivosť o hroby padlých vojakov dostal aj vyznamenanie od vlády Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. Pomník s jeho menom je umiestnený pri dodnes zachovanom prvom pamätníku z roku 1914," upozornil žilinský historik.
Žilinský cintorín sa postupne začal rozširovať západným smerom k vojenskému cintorínu. "Až sa začalo pochovávať na miestach, kde boli pôvodne vojenské hroby. Poslednú ranu utŕžil cintorín obetí prvej svetovej vojny budovaním I. etapy estakády v Žiline. Vtedy zabrali nielen veľkú časť vojenských hrobov, ale ani centrálny pamätník neušiel svojmu osudu. Pôvodne ho mali preniesť na nový cintorín pod Hradiskom, ale napokon ho úplne zničili. Posledným pamätníkom na krásny vojenský cintorín v Žiline je nenápadný, trávou zarastený vojenský hrob č. 740, v ktorom leží 35-ročný starý príslušník honvédskeho pešieho pluku č. 13 Antal Kosmal (1882-1917)," uzavrel Štanský.
