Európska odpadová smernica stanovuje na rok 2035 cieľ recyklovať 65 % komunálneho odpadu a do toho istého roku skládkovať iba 10 % odpadu. Na Slovensku podľa analýzy WOOD & Company recyklujeme približne 50 % komunálneho odpadu, 9 % sa energeticky zhodnocuje a približne 39 % končí na skládkach.
Americká obchodná komora v SR (AmCham) nedávno upozornila, že Slovensko patrí medzi členské štáty Európskej únie (EÚ), ktoré majú vzhľadom na množstvo vyprodukovaného odpadu nedostatočné kapacity na premenu odpadu na sekundárne zdroje energie alebo tepla.
Podľa analytičky WOOD & Company Evy Sadovskej vytvorili Slováci vlani 2,6 milióna ton komunálneho odpadu. „V priemere vyhodili do odpadových nádob 478 kilogramov smetí. Na deň to predstavuje približne 1,3 kilogramu odpadu. Produkcia komunálneho odpadu sa na Slovensku za poslednú dekádu zvýšila takmer o polovicu,“ uviedla Sadovská s tým, že na skládku putuje stále obrovské množstvo odpadu. Pri porovnaní s predošlým rokom vidíme pokles množstva odpadu o 19 kg na obyvateľa. Za 2021 to bola totiž produkcia 497 kg komunálneho odpadu na obyvateľa.
Energetické zhodnotenie
Podľa AmCham vieme riešenie nájsť v premene odpadu na energiu. „V najväčších ekonomikách EÚ sa ročne premení na elektrinu a teplo viac ako 30 % komunálneho odpadu a v Rakúsku je to viac ako 36 %. V EÚ spracúvajú okolo 88 miliónov ton odpadu ročne a vyrábajú elektrinu pre 19 miliónov a teplo pre 16 miliónov obyvateľov,“ uviedla komora. Podľa Európskej komisie by malo Slovensko znížiť mieru skládkovania na 10 %, a to do roku 2035, keďže v súčasnom nakladaní s komunálnym odpadom na Slovensku stále prevláda skládkovanie ako spôsob zneškodňovania odpadu. „Približne 39 % odpadu z domácností končí na skládkach. Miera recyklácie bola na úrovni 50 %. Približne 9 % komunálneho odpadu sa zhodnotilo na elektrickú energiu alebo teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu,“ tvrdí Sadovská. Slovensko aj podľa nej naďalej patrí medzi skládkové veľmoci.
Stále sú v zmesovom odpade zložky, ktoré sa dajú vytriediť
Odpad sme sa už vo veľkej miere naučili triediť. Od 1. januára 2021 sa v obciach a mestách triedi aj biologicky rozložiteľný kuchynský odpad (BRKO). V praxi to znamená, že už takmer dva roky máme možnosť triediť aj to, čo zostalo nazvyš v kuchyni. „Napríklad starý chlieb, vaječné škrupiny, šupy zo zeleniny a ovocia, odrezky z mäsa alebo pokazený jogurt – to všetko ide do samostatnej smetnej nádoby ako hodnotná druhotná surovina, ktorá neskončí bez úžitku na skládke,“ vysvetlila Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK, ktorá sa dlhodobo venuje vzdelávaniu v oblasti triedenia a zároveň dodala: „Napriek tomu, ešte stále končí v zmesovom komunálnom odpade množstvo kuchynského odpadu, textilu, drobného staveného odpadu a iných zložiek, ktoré by sa dali vytriediť,“ povedala Kretter. „Na základe našich analýz je v zmesovom odpade už len 17,22 percenta obalov a neobalov. V tomto prípade vidíme ešte, samozrejme, priestor na zlepšenie, avšak je tam väčšinový podiel iných zložiek, ktoré treba odtiaľ dostať, aby sme sa priblížili k cieľu Únie, a teda k skládkovaniu iba 10 percent odpadu,“ dodala Kretter.
Najväčší potenciál je v BRKO
Mnohé samosprávy a rôzne environmentálne organizácie, ktoré sa zaoberajú aj odpadovým hospodárstvom, robili v posledných mesiacoch viaceré analýzy tzv. čiernych kontajnerov. Väčšina výsledkov sa zhoduje v tom, že najväčší potenciál ešte vytriediteľných zložiek v zmesovom odpade je z kategórie biologicky rozložiteľného odpadu. Práve tento druh odpadu dosiahol v mestách a obciach až 40 % podiel v spomínanom zmesovom komunálnom odpade. Okrem toho je tam pomerne dosť plienok, textilu, ale stále tam nájdeme aj elektroodpad či stavebný odpad. „Biologicky rozložiteľný odpad triedime stále pomerne krátko a možno si ešte ľudia nezvykli ho triediť, ešte im to nie je samozrejmé a prirodzené, ako je to vo väčšine pri iných druhoch odpadu. Veríme však, že sa to zmení, podobne, ako to bolo pri ostatnom triedenom zbere, kde sme na začiatku mali tiež nižšie čísla a teraz je miera triedenia v obciach a mestách, kde zabezpečujeme tento zber, vysoká,“ uviedla Katarína Kretter.
Prevencia je lepšia ako riešenie
V konečnom dôsledku by asi najviac k samotnému zníženiu množstva odpadu, a teda aj k zníženiu skládkovania, prispela samotná eliminácia produkcie. Keby si ľudia už počas nakupovania viac uvedomovali aj fakt, že všetko, čo si z predajní domov odnesieme a nevieme to spotrebovať a skonzumovať, sa skôr či neskôr stane odpadom. „Striedmejšie nakupovanie, a to nielen práve v tomto predvianočnom období, by pomohlo nielen našim peňaženkám, ale aj planéte,“ doplnila na záver Katarína Kretter.
