Písomné oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov

Otázka:

Som poslancom mestského zastupiteľstva a mám dve otázky týkajúce sa podávania  písomného oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov za predchádzajúci rok na základe ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

1.  Kto konkrétne preberá od primátora mesta a poslancov mestského zastupiteľstva uvedené písomné oznámenie a kto ho otvára?

2.  Minulý rok som zdedil viacero nehnuteľností, ktoré v súčasnosti prevádzam na svoje dieťa. Som vlastníkom týchto nehnuteľností len krátku dobu a v čase podania oznámenia ich už asi nebudem vlastniť (je podaný návrh na vklad vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy, ktorou tieto nehnuteľnosti prevádzam na svoje dieťa). Myslím si preto, že nemusím predmetné nehnuteľnosti uvádzať v písomnom oznámení podľa ústavného zákona. Nechcem však riskovať sankciu, preto by som potreboval vedieť, či mám pravdu.

 Odpoveď:

Podávanie oznámení, funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov (ďalej len „oznámenie“) je v prvom štvrťroku každého kalendárneho roka pre verejných funkcionárov miest a obcí vysoko aktuálnou témou, preto odpoviem trochu obšírnejšie.

Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon“) ukladá verejnému funkcionárovi povinnosť podať písomné oznámenie nielen do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, ale pravidelne aj počas jej výkonu, a to vždy do 31. marca za predchádzajúci kalendárny rok.

Verejný funkcionár v oznámení uvádza:

- či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. l a 2 ústavného zákona,

- aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu alebo štátnozamestnaneckom pomere,

- akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkone funkcie verejného funkcionára,

- aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, v orgánoch právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a v orgánoch iných právnických osôb.

Verejný funkcionár súčasne v oznámení uvedie, z ktorých funkcií má príjem, funkčné alebo iné požitky, svoje príjmy, ktoré dosiahol v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie verejného funkcionára a aj z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, v ktorých vykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného funkcionára....

 A teraz k druhej otázke.

 Podobný prípad ako uvádzate, riešil už Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“). V prípade záujmu si môžete pozrieť Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 69/2012 z 2. februára 2012.

Ústavný súd sa zaoberal návrhom primátora mesta, ktorý sa odvolal proti rozhodnutiu mestského zastupiteľstva, ktorým mu bola uložená pokuta za to, že neuviedol v oznámení pravdivé a úplné údaje týkajúce sa jeho majetku. Navrhovateľ argumentoval tým, že „vlastníkom nehnuteľností, ktoré neuviedol v oznámení, bol len krátku dobu a v čase podania oznámenia ich už nevlastnil, resp. bol už podaný návrh na vklad vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy, ktorou tieto nehnuteľnosti previedol na svoje deti“. Vyjadril tiež názor, že nadobudnutie týchto nehnuteľností, ani ich následný prevod na tretie osoby, žiadnym spôsobom nesúviseli s výkonom jeho verejnej funkcie.

Ústavný súd v spojitosti s rozhodovaním v konaniach vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov v uznesení zdôraznil, že zmyslom tohto konania je preveriť plnenie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu (PLz. ÚS 1/2010, III. ÚS 471/2011).

Konštatoval, že argumenty navrhovateľa vo svojej podstate smerujú k ospravedlneniu jeho konania tvrdením, že uvedenie predmetných nehnuteľností v oznámení považoval zo svojho pohľadu z už uvedených dôvodov za irelevantné.

Podľa názoru ústavného súdu však nemožno pripustiť, aby samotný verejný funkcionár selektoval, ktorý majetok z jeho pohľadu má uviesť v oznámení, resp. aby rozhodoval, či uvedenie/neuvedenie  konkrétneho majetku je potrebné z hľadiska ochrany verejného záujmu alebo naplnenia účelu ústavného zákona. Posúdenie týchto skutočností prislúcha výlučne orgánu, ktorému sa oznámenie podáva. V prípade miest a obcí je to príslušná komisia zastupiteľstva.

V ďalšom ústavný súd poukázal na skutočnosť...

Čítajte v Obecných novinách č. 11-12/2017 na str. 21