Nedeľa 17.11.2019
Dnes má meniny 
Klaudia
°C
14.08.2019 04:19

O podpore výstavby nových spaľovní komunálnych odpadov rozhodne až budúca vláda


Ilustračná snímka.


Nedávne rozhodnutie slovenského envirorezortu podporiť 15 miliónmi eur z eurofondov výstavbu bioplynových staníc je jedným z krokov, ktoré by mali prispieť k znižovaniu objemu a následnej likvidácii zmiešaných komunálnych odpadov.


Napriek tomuto rozhodnutiu ostáva neisté, či Slovensko dokáže zvládnuť záväzok do roku 2030 – ukladať na skládky iba 10 percent svojich odpadov.

Povedané inými slovami, ministerstvo životného prostredia svojím krokom rozhodlo, že s pomocou eurofondových 15 miliónov sa u nás bude vyrábať viac tepla a elektriny aj spaľovaním širokej škály bioodpadov od  údržby zelene v mestách až po zhodnotenie zvyškov potravín. Aspoň tak možno usúdiť z činnosti nateraz existujúcich poľnohospodárskych bioplynových staníc (družstevné hnojivá, energetické plodiny), priemyselných (odpady z bitúnkov, kaly z čističiek odpadových vôd) a komunálnych bioplyniek (vytriedený bioodpad z domácností, reštaurácií, jedální). Rozhodnutie je iba jedným z popudov k znižovaniu podielov bioodpadov v kontajneroch so zmiešaným nevytriedeným obsahom.

Na druhej strane nové bioplynové stanice čiastočne zúžia priestor pre likvidáciu zmiešaných komunálnych odpadov v klasických spaľovniach (výroba tepla). O tom, aké možnosti ostanú na podporu prípadnej výstavby nových (rozumej klasických spaľovní typu dnešnej bratislavskej či košickej), sa už súčasná vláda (na návrh MŽP) vzhľadom na termín najbližších volieb nechystá rozhodovať. V každom prípade to naznačuje dlhodobo prezentovaný minimálne zdržanlivý postoj súčasného vedenia envirozortu ku klasickým spaľovniam, ktoré po skládkach vníma ako druhý najnevhodnejší spôsob nakladanie s odpadmi.

„Nie sme skládky sveta,“ kričia ázijské krajiny

Lenže od konca roka 2017, keď sa Čína zriekla dovozu akýchkoľvek odpadov zo sveta (sama si ich produkuje dostatok), chopili sa tejto „šance“ ako zaujímavej ekonomickej príležitosti ďalšie ázijské štáty. Napríklad iba do Malajska v prvom polroku 2018 zamierilo približne 800-tisíc ton nerecyklovateľného plastového odpadu, čo je mnohonásobne viac, ako nerecyklovateľných plastov produkuje SR za celý rok . Malajské firmy však na rozdiel od čínskych nedokázali takéto sústo spracovať a tak sa mnohé miesta ich krajiny zmenili na nevzhľadné veľkoplošné skládky. Malajsko ako štát zareagovalo pripojením sa k Indonézii a k Filipínam a jeho politici dovozy zakázali. „Nie sme skládky sveta,“ dali na vedomie Severnej Amerike, Európe či Austrálii. Najnovšie sa k týmto trom štátom pripojili Kambodža, Srí Lanka a očakáva sa podobná postupná reakcia krajín celej Ázie, Afriky prípadne Južnej Ameriky.

O budúcnosti spaľovania sa rozhodne po voľbách

Z uvedeného logicky vyplýva, že na stole budúcej slovenskej vlády či budúcich vlád ostáva ležať nezodpovedaná otázka, ako dokáže Slovensko znížiť do roku 2030 objem svojho nespracovateľného odpadu zo súčasných 55 na iba 10 percent na skládkach, keď nebude šanca vyviezť ho do Ázie, Afriky či Južnej Ameriky? Predsa pri predpokladanej ignorácii domácim odpadom vyťažených spaľovní európskych štátov, sotva budeme môcť uvažovať o spaľovaní v niektorom z nich. Keby sme sa však aj napriek tomu dohodli, povedzme, s Poľskom, kde sa rysuje dostatočné zabezpečenie výstavbou nových spaľovní, pre „cudzích“ záujemcov o spaľovanie na území našich severných susedov to v trhovom hospodárstve nemusí byť z pohľadu finančných nákladov iba bezstarostná prechádzka ružovou záhradou. Doplňme, že spaľovne v Bratislave a v Košiciach sú v súčasnosti kapacitne plne vyťažené.

Koľko spaľovní (s výrobou tepla) bude SR potrebovať?

Najbližšie roky by mohli reálne naznačiť, koľko spaľovní (s výrobou tepla) by malo Slovensko postaviť, aby sa mu podarilo dostať sa na úroveň desaťpercentného skládkovania do 10-11 rokov. Mnohé závisí od toho, o aký objem dokážeme znížiť nielen zmiešané komunálne odpady, ale aj od schopnosti vyriešiť problém recyklovateľnosti a čistoty triedených odpadov. Pre Obecné noviny ešte pred rokom odpovedal Marián Christenko, generálny riaditeľ spoločnosti Kosit, ktorá je majiteľom košickej spaľovne, že Slovensko bude potrebovať päť nových spaľovní, ktoré by zvládli tepelne spracovať (zhodnotiť) približne 500-tisíc ton odpadov ročne. (Bratislavská spaľovňa ročne zvládne 120-tisíc, košická 100-tisíc ton odpadov.)

Budúcnosť ukáže skutočné potreby Slovenska ohľadne spaľovania nerecyklovateľných odpadov. Nikto však dnes spoľahlivo neodpovie na otázku, či nebude neskoro na dnes stále možné čerpanie eurofondov na stavbu spaľovní.

Autor: (pš)


komentáre
SHOW ALL
podobné
09.03.2017
O zálohovaní plastových fliaš a plechoviek envirorezort neuvažuje
Veľká Británia, podobne ako pred ňou aj jednotlivé štáty EÚ, vášnivo diskutuje o zálohovaní plastových fliaš a plechoviek. Ako túto diskusiu vníma Ministerstvo životného prostredia SR?
viac
29.07.2017
Envirorezort a ZMOS optimalizujú výšku poplatkov za skládkovanie
„Prezradiť definitívnu výšku pripravovaného zvýšenia poplatkov za skládkovanie komunálnych odpadov je v tejto chvíli predčasné,“ konštatoval pre Obecné noviny Tomáš Ferenčák, hovorca Ministerstva životného prostredia (MŽP).
viac
09.11.2017
Presadí envirorezort postupne rastúci „skládkovací“ poplatok 46 eur za tonu?
Z Ministerstva životného prostredia (MŽP) prenikla informácia, že envirorezort po viac ako deviatich mesiacoch príprav navrhuje razantné zvýšenie poplatku za skládky komunálnych odpadov. Do parlamentu by mal byť návrh predložený začiatkom budúceho roka.
viac
04.10.2019
Ako na Slovensku riešiť vysoký podiel skládkovania
Z dnes existujúcich deväťdesiatich povolených skládok komunálneho odpadu, na ktoré slovenské obce a mestá ukladajú zmiešaný obsah čiernych kontajnerov, až päťdesiat nespĺňa technické parametre EÚ! Podľa odhadov odborníkov polovici z onej päťdesiatky hrozí uzatvorenie do dvoch rokov!
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
77.91 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
2.75 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
19.35 %